Aby si nebol prekvapený, že tu čosi pribúda, ale tak nejako v minulosti.
Hromadný import dát zo starého webu vyzerá extrémne zložitý, takže to riešim klasickým copy/paste.
Čo teda ide dosť pomaly. Kór, keď prepisujem dátum a čas pôvodného vzniku príspevku...
Svoj blog som preinštaloval na iný systém. Uvidím, či sem staré príspevky nejako prekonvertujem alebo si to budeš čítať na http://old.rado1.cz
Pohľad BFU (Bežný Franta User).
O nejakom tablete HP TouchPad s WebOS väčšina ľudí ani nevedela. Aj keby HP rozbehlo masívny masírovací marketing po vzoru Apple, TouchPad by sa - podľa môjho názoru - nikdy medzi ľudí nerozšíril.
Odborníci primárne opisujú kvality systému WebOS a zadubenosť užívateľov, ktorí nevedia túto kvalitu oceniť.
Ja budem popisovať TouchPad z pohľadu BFU, ktorého nezaujíma ako to funguje vo vnútri, ale ako sa to používa.
...Žeravá ulička bola dlhá asi tri metre. Z veľkej vatry lopatou nahádzané žlto-oranžové uhlíky. Nahádzaním na zem trochu schladli ale pohľad na červený koberec pred sebou kľudu v duši nemal pridať. A bolo to zvláštne. Bol som úplne kľudný...
Minulú noc mi po štvrtej ráno Obetavá Kráska doviezla svojho syna, keďže musela súrne do služby. Svišť prespal celú cestu autom skrz pol Prahy, prenesenie z auta do bytu a následne do postele. Keď som si však pustil úplne potichúčky - nemohol som zaspať - na telefóne klasické rádio, hneď sa prebral so slovami: "Rado, co je to za zvuk?".
Malé deti klasiku asi moc nemusia..
Mal som možnosť fotiť Českého Lva. S pomocou kamarátky, ktorá tam tiež fotila, som sa dostal k akreditácii a na oplátku som sľúbil, že odovzdám pár fotiek. Pravdepodobne sa z agentúry na ne nikto ešte ani nepozrel.
Je mi to egál, fotiť takúto akciu už rozhodne nebudem len pre potešenie. Ak ty plánuješ niečo také, tu máš pár rád. Drž sa ich, budeš menej otrávený.
A vlastne to je aj taká moja písomná reportáž toho, ako to tam prebiehalo...
Obetavá Kráska ma vezie domov, s barlami pajdám do bytu. Je toho spústa, čo čaká na upratanie, vypranie a podobne. Až teraz mi dochádza, že čo som neupratal pred operáciou, už neupratám. Čo som očakával - že budem do seba cpať Brufen ako lentilky - nenastalo. Už do nemocnice som si zobral so sebou celé platíčko. Pred spaním si beriem jeden Brufen, ale v konečnom dôsledku asi zbytočne.
Čo som však neočakával - že sa nedokážem o seba poriadne postarať.
Deň pred operáciou dostávam lístok, čo všetko musím a čo naopak nesmiem. Musím byť v nemocnici na siedmu (bŕŕ), doniesť si papuče, vlastné obvinadlo, vodu. Deň pred operáciou nesmiem jesť po šiestej večer, piť po polnoci. Takže sa aj napriek výdatnému obedu na večeru napráskam v pizzerii. Až sa obávam, či som to neprehnal. Skrátka obžerstvo. Vodu pijem poctivo každú chvíľu a poctivo pred polnocou prestávam.
Jedného dňa som si uvedomil, že mám koleno.
Začalo to celkom nenápadne. Ako staroba, nespokojnosť so zamestnaním, rakovina,...
(Chválahobu, nič z toho sa ma netýka!)
Si tak kráčam - už si ani nepamätám, kde a kedy to bolo - a uvedomujem si, že mám koleno.
