Ako som kupoval auto

  • Posted on: 27 September 2008
  • By: Rado1

Už je to možno štvrť rok, čo som kúpil auto. Pár ľudí sa ma pýta na detaily, ako som to kúpil, kde som to kúpil, čo som s tým potom robil a podobne. Tak to postupne napíšem teda sem. Bude to na viac krát, nech to vyzerá, že často prispievam.
A vlastne. Čosi s autom sa bude diať neustále, tak to môže byť seriál.

Zatiaľ som mal iba jediné svoje auto. Škoda Felácia (takto to volal jeden môj kamoš, už ani neviem ktorý) 1.3L, už s elektronickým vstrekovaním. Potom prišla na krátko služobná Fábia a asi o dva mesiace služobná Oktávka. Modelová rada I. Dízel, 96kW, výbava Elegance.
Už prechod do Fábie bol nesmierny kvalitatívny skok, prechod do Oktávky úplný luxus. Motor ťahal ako drak, výbava auta slušná. Akurát to nesedelo dobre na ceste. Skrátka Oktávka I mala naprd podvozok. (A ako som neskôr zistil, aj taký Superb je to nam podobne). Podmienky na udelenie služobného auta sa vo firme zmenili, takže som už dosť dopredu vedel, kedy o služobné auto prídem.

Takže už pred vyše rokom začala fáza rozmýšľania, aké auto si kúpim. Prezeranie inzerátov v Česku aj Nemecku. Hranie sa s rozsahom minimálnej a maximálnej ceny. Čo som vedel, že to má byť benzín a že to musí mať klimatizáciu. V mojom cenovom rozsahu sa nachádzalo veľa Fordov Mondeo a Mázd 6 alebo 626, vekom však dosť na to, aby klíma bola len v luxusnom vybavení a aj to často iba mechanická (rozumej "chlaď na plné pecky a teplotu reguluj kúrením"). Stále viac a viac do mňa rýpal jeden známy, aby som si kúpil baworáka.
To strašne predražené mafiánske auto.
To auto vyholených hláv, mäsitých zátylkov.
Auto tých, čo nevedia, čo s peniazmi.

Toto boli argumenty moje - prebraté hlavne z takého toho argumentačného podhubia všeobecnej väčšiny. Napriek tomu, začal som o tom aute študovať. A čím viac som o ňom čítal, tým viac ma to auto fascinovalo. Vymoženosti, ktoré sa teraz s veľkým reklamným haló prezentujú v nových autách, bmw cpalo do áut už pred vyše 15timi rokmi. Samozrejme, hlavne v luxusných sedmičkových radách.

Takže som začal paralne vyhľadávať Ford Mondeo, Mazdu 6 a BMW. Trojkovu alebo päťkovú radu. Do toho prichádzali obdobia, keď ma nadchýňali autíčka ako Volvo C70, Honda Prelude a podobne. Tak ako som pred nejakými 15timi rokmi nechápal, čo majú ľudia na športových autách, tak ma to k nim teraz čoraz viac a viac ťahalo. Relatívne silný motor v Oktávke som chcel zažiť v benzínovej verzii, kde mi to nebude s otáčkami umierať. Navyše, vzhľad coupé je nesmierne sexi.
Dokonca som mal niekoľko mesačné obdobie, keď som strašne chcel kabrio. A to dokonca roadster. Už relatívne krátku dobu pred odovzdaním služobáka som riešil Hondu CRX del Sol a Mazdu MX-5. Jednu vyhliadnutu mx-5 som bol dať prezrieť v malom servise, na ktorý som našiel referencie na Internete. Okrem toho, že ma varovali, že daná mx-5 je vrak pred rozpadnutím, chlápek mi ponúkol svoju Hondu. Doviezol si z Nemecka dve. Jeden CRX klasickej karosérie a s dostatočne športovými črevami a jednu Targu. Niekde sa uvádza, že je to CRX Tagra a niekde CRX del Sol. Dokonca Civic Targa alebo Civic del Sol. Podľa literatúry, kontinentu, veku,...
Každopádne, slovíčko targa je podstatné. Je to špeciálna verzia kabrioletu, keď kvoli bezpečnosti malo auto tuhý rám karosérie za hlavami. Oproti klasickému kabrioletu sa nedáva dole celá strecha, ale iba ten obdĺžnik priamo nad hlavami. Takže keď sa stiahnu bočné okienka, tak je tam vlastne iba predné sklo, potom nič a potom rám s maličkým zadným kolmým sklom, ktoré sa tiež dá stiahnuť dole. No. A táto konštrukcia karosérie sa volá targa.
Kukni na obrázok, to je lepšie ako nejaký popis.

Na honďáckej targe sa strecha dáva dolu ručne. Odistíš nejaké tie západky, strechu dáš dole a vložíš do kufra do držiakov na kapote. Táto konkrétna targa však mala úplne vymazlený spôsob otvárania zadného kufra na batožinu a skladania strechy. Kufor sa neotváral klasicky vyklopením kapoty, ale motorom sa kapota vodorovne dvíhala do výšky. Dosť nepraktický a niekedy aj nemožný spôsob na uloženie nejakej väčšej batožiny, ale nesmierne "kúúúúúlovýýýýý". A to ešte nehovorím o skladaní strechy. Ručne sa iba povolili západky a potom už sa všetko dialo motoricky. Zadná kapota sa začala dvíhať dohora, ale nezastavila v polohe pri otváraní kufra, ale pokračovala až do výšky strechy. Spod kapoty sa potom vysunuli tyče, tie nabrali uvoľnenú strechu a nasunuli ju naspäť do držiakov pod kapotu.
A celé to zasa zaliezlo dole. Pomalé, nepraktické, ale absolútne fantastické.

alebo kratučké video.

Nakoniec sa majiteľ rozhodol, že si ju nechá a na predaj mal len to klasické CRX.

Už z prvého prevezenia na tej rozbitej mx-5-ke som pochopil, že je to síce fajné auto, ale absolútne nepoužiteľné ako jediné auto. Malinkatý batožinový priestor, tak na tri nákupné igelitky. Kabína v sparťanskej výbave, minimum odkladacích priestorov (myslím, že vlastne len drobná skrinka pred spolujazdcom). Čo je ale horšie, toto je auto, co zostáva v garáži, keď napadne sneh. Jazdiť s tým na snehu je skoro samovražda. Je to ľahučké autíčko, čo mu dáva úžasné jazdné schopnosti za sucha, na snehu však pláva. Takže autíčko ďaľšieho majiteľa som si bol previezť už len zo záujmu, ale už som tak akosi tušil, že cesta mx5 nie je to správne "dó"...

Kedže boli asi dva mesiace pred odovzdaním služobáka, vrátil som sa k baworáku.
...ale o tom v ďaľšej časti...

Rubrika: