Sedem zásad chodenia po žeravom uhlí.

  • Posted on: 16 June 2011
  • By: Rado1

...Žeravá ulička bola dlhá asi tri metre. Z veľkej vatry lopatou nahádzané žlto-oranžové uhlíky. Nahádzaním na zem trochu schladli ale pohľad na červený koberec pred sebou kľudu v duši nemal pridať. A bolo to zvláštne. Bol som úplne kľudný...

1. Musíš to chcieť sám od seba
Myslím, že je blbosť sa nechať len tak ukecať, pokiaľ sám o tom nie si presvedčený. Ja som o tom presvedčený bol. Kedysi dávno to bola fáza “To sú úplní dementi”, potom nastúpilo “Uff, tak takéto niečo nikdy nezvládnem”. Asi pred pol rokom som zrazu zvládol čosi úplne iné, čo som nikdy netušil, že zvládnem a väčšina ľudí si stále myslí, že je to nemožné. Aj chodenie po žeravých uhlíkoch sa zrazu presunulo z “nemožné” na “možné”. Ale trvalo to roky...

2. Neber si so sebou masť na spáleniny
Tým už dopredu akceptujes, že sa to nepodarí a spáliš sa. Ešte v deň odchodu som chcel nabaliť Panthenol v spreji. Podvedomo som cítil, že to tak nemá byť. Že už dopredu vzdávam boj. A že organizátor tam na takéto prípady určite bude pripravený. Bol. Nemal vôbec nič. A to presne z vyššie uvedeného dôvodu.

3. Radšej viacdennú ako jednodňovú akciu
Áno, existujú aj akcie, kde sa pár hodín pokecia o tom, čo a ako, potom sa prebehne po uhlí a potom konečne nastane zlatý klinec večera - chlastačka za firemné prašule. Áno, podarí sa ti prejst po uhlí. A možno sa aj nespáliť. Osobne si myslím, že toto je skôr psychický zážitok a človek by sa mal na to tak nejako duševne pripraviť. Žiadna rychlovka s vidinou chlastu na konci. Ja som bol na akcii, kde bol príchod už v piatok večer. Celý program už od daného večera bol podriadený chodeniu po uhlíkoch nasledujúci večer. Dokonca aj ranná rozcvička. Tí, čo ma poznajú, teraz neuveria, ale naozaj som sa zapojil. A tým sa dostávam k ďaľšiemu bodu...

4. Rob, čo robia ostatní
Ten, čo celú akciu organizuje, má nejaky zámer. Vie, akým spôsobom človeka pripraviť, aby to nakoniec zvládol. On to v konečnom dôsledku zvládne každý. Viem to, pretože som počítal s tým, že to nezvládnem v prvom rade ja. Netuším, aké rôzne ideologické obálky sa pre túto akciu používajú, ja som bol na "indiánskej" verzii. Na vytvorenie cesty "k cieľu" sme použili indiánske rituály. Bubnovanie. Veľa bubnovania. Hromadné bubnovanie vraj pomáha naladiť mozog na veci, o ktorých si bežne myslíš, že sú blbosť. Ak bubnujú všetci, bubnuj aj ty. Je úplne jedno, či veríš na plyv indiánskeho bubnovania alebo nie. Bubnuj. Bude to fungovať.

5. Suché nohy
Existuje spústa teórií, ako vlastne funguje chodenie po žeravom uhlí. Asi žiadna z nich nie je funkčná. Najrozšírenejšia je teória o vrstve potu, ktorá sa postupne odparuje a funguje to podobne, ako keď hodíš kvapky vody na rozpálenú platňu.
Má to jeden háčik. Po žeravom uhlí sa vraj má chodiť suchými nohami. Mokré su na prekážku. Vždy ich treba dosucha vyutierať, ináč sa spáliš. U nás s tým bol drobátko problém. V sobotný podvečer sa spustila šialená prietrž mračien. Takže večer nebola tráva mokrá od rosy. Bola úplne premočená. Premočená zem, premočená tráva. Takže prvých pár ľudí si utrelo nohy do pripraveného uteráka, zvyšní už len zbytočne utierali mokré nohy do mokrého uteráka. Netuším, či toto bol dôvod, prečo ma prechod trochu pálil. Netuším, či s úplne suchými nohami by to bolo lepšie alebo nie. Asi kým si to nevyskúšam znovu, nikdy to nebudem vedieť.

6. Dôveruj v pomoc, kde by si ju nečakal
Súčasťou indiánskeho rituálu je aj cesta do iného sveta a nájdenie zvieraťa, ktoré ti pri prechode pomôže. Celé sa to odohráva v tvojich predstavách. Máš si predstaviť "iný" svet, putovanie v ňom, hľadanie zvieraťa. Skepticky som predpokladal, že mne sa bude zdať veľké prd. Že si nedokážem predstavíť žiadnu inú krajinu, nieto ešte stretnúť "moje" zviera, ktoré mi pomôže. Za bubnovania som si vliezol do spacáku, zavrel oči a očakával, že zaspím.
A bolo to tu. Okamžite. Iná krajina, iné zvery. A to "moje" zvláštne zviera. A vtedy som vedel, že prejdem...
Napodiv bez zhulenia, meskalinu,...

7. Dá sa aj viac krát
Žeravá ulička bola dlhá asi tri metre. Z veľkej vatry lopatou nahádzané žlto-oranžové uhlíky. Nahádzaním na zem trochu schladli ale pohľad na červený koberec pred sebou kľudu v duši nemal pridať. A bolo to zvláštne. Bol som úplne kľudný. Zatiaľ čo ostatní bubnovali, boli vo vytržení, kričali, ja som bubnoval a bol úplne kľudný. Akoby som tam ani nepatril. Absolútny kľud v duši. Pravdepodobne za to mohlo "moje" zviera. Je mi úplne jedno, či som to zvládol sám alebo s pomocou. Pretože tá pomoc v konečnom dôsledku je v mojej hlave.
Tak som sa postavil na začiatok. Utrel úplne mokré nohy do úplne mokrého uteráku a vykročil. Netuším, ako rýchlo som to prešiel. Tá predstava škvariacich sa nôh ženie človeka sakra rýchlo dopredu. Boli to dve sekundy? Alebo tri? Každopádne moja prvá myšlienka bola, že som srab a že som šiel rýchlo. Až potom mi došlo, že tie nohy pália. Nič hrozivé, asi ako keď človek šiahne na horúci hrniec. Chodenie po tej dažďom premočenej tráve bolo veľmi príjemné. Pocit srabizmu však zostával a tak som šiel znovu. Šiel som o pol sekundy dlhšie? O sekundu? Neviem, ale teraz som už bol spokojný. Ehm. A pálilo to teda viac. Budú z toho pľuzgiere? Nohy boli v pohode, ale tretí pokus som pre istotu už neriskoval. Boli tam však odvážnejší ako ja a dali aj tri pokusy.
Neboj, nohám nebolo absolútne nič.

Bod navyše
Ťahal som tam svoju skoro kompletnú fotovýbavu. Len zábleskové statívy som nechal doma, v prírode je vždy možnosť o niečo chytiť kovové svorky. Alebo nájsť otroka, co bude záblesky držať v ruke. Došla mi ale jedna vec. Takáto akcia sa nedá fotiť, keď sa jej sám účastníš. Nedá sa bubnovať a chodiť po žeravom uhlí a zároveň ležať v tráve, čumieť do foťáku na statíve, mačkať bezdrátovu spúšť a dúfať, že objektív 200mm pri hĺbke ostrosti len pár centimetrov bude schopný pri príliš dlhých časoch nechať vo fotáku čosi viac ako len čmuhy na červeno-čiernom pozadí. Nie, fotiť bleskom ako ostatní som rozhodne nemal v pláne. Maximálne len pridať trošičku svetla cez červený filter na blesku. Ale to chce spústu hrania a pokusov. Nič, čo sa dá urobiť za pár sekúnd. Takže od mňa žiadne fotky neuvidíš...
Len tento text...

Rubrika: