Ako som kupoval auto II

  • Posted on: 23 November 2008
  • By: Rado1

Takže by som sa mal trochu pohnúť v príbehu, kým sa ešte aké-také zvyšky držia v hlave. Za chvíľu z toho zostane len zmes pocitov a dojmov. Neboj, teraz to už naozaj bude o tom, ako som kúpil auto...

V poslednej fáze výberu som už naozaj hľadal iba báwo. Pozeral som rady 3 a 5. Sledovaním inzerátov a čítaním rád známych som zistil, že 5-ková rada sa dá kúpiť ešte lacnejšie ako 3-ková. Nuž, tie staršie modely (tým myslím e36 a e39) si kupuju hlavne mladšie ročníky na blbnutie a tunning (často tuzing) a na to je 3-ka tak akosi vhodnejšia. 5-ka je už take fotrovské auto. Dokonca kvôli zákonnej poistke sa silné auto dá zohnať lacnejšie ako s malým motorom. Veľa ľudí ma presvedčalo na staršie modely (e30 a e34). Dokonca som bol omrknut jednu e30 v prevedení nádherný modrý kabriolet. Vzhľadovo auto na zamilovanie. Kedže v tom čase nebolo ešte pojazdné, previezol ma jeho majiteľ inou e30 s našlapaným motorom. Jazda to bola úžasná, ale podrobný pohľad po interiéri ma presvedčil, ze chcem auto o modelovú radu vyššie.

Dlho som rozmýšľal, či kúpiť auto v Česku alebo v Nemecku. Výhody Nemecka nakoniec prevážili. Väčší výber, tým pádom väčšia šanca, že v cenovom limite sa nájde zaujímavé auto. Lepšie cesty a ľudia menej držgľošia na servise. Takže lepší technický stav. Zostával už iba dovozca. Keďže som už niekoľko mesiacov sledoval diskusné fórum českého bmw klubu, dostal som sa k chlápkovi, na ktorého bola spústa kladných referencií, záporných len výnimočne. Čo už, asi sa nedá zavďačiť každému.
Z telefonátu som zistil okrem toho, že je odniekiaľ z Ostravska aj to, že svoj filter musím trošku prehodnotiť. V Nemecku sa moc nehrajú na lacné poistky, čo znamená, že silnejšie a vačšie auto je drahšie auto. Zo všetkej výbavy, čo som chcel, sme nakoniec zostali len na automatickej klíme, tej som sa nehodlal vzdať. Trvať na vyhrievaní sedačiek, strešnom okne, sklápacích zadných sedačkách, otvore pre ski-vak, xenónoch a podobne by len sprísnilo filter a oddialilo možnosť, že sa také auto objaví v dohľade jeho nemeckých dohadzovačov.
Takže chlápek dostal cenový limit, nutnú vybavu a termín, kedy to auto najneskoršie potrebujem. (Čo bol termín tak mesiac pred odovzdaním služobáka.)

A zostávalo už len čakať. Asi päť týždňov pred odovzdaním služobáka mi to nedalo a zavolal som mu znova. Že áno, že nezabudol na mňa, ale že však deadline ešte nie je a že riešil urgentnejších. Ale že sa už dostávam na rad.
Tri dni na to (jednu stredu asi o piatej podvečer) mi volá, že má pre mňa dve autá. Každé mi opísal a že ktoré chcem. Ja, že chcem nejaké fotky a tak. On, že na to nie je čas, fotky nemá, on tak nepracuje, on má vycvičených dohadzovačov a dostáva len zaujímavé autá a keď nechcem, on ich aj tak dovezie pre tých, čo čakajú za mnou. Autá sa líšili len tým, že jedno malo menej najazdených kilometrov a to druhé malo M-paket. M-paket je taká dizajnová frajerinka, aby to auto akože vyzeralo ako práve M-kové báwo. Nárazníky, volant, riadiaca páka a tak. Na druhej strane počet kilometrov na takto starých autách nehrá žiadnu úlohu. Môže to byť stočené. A aj tak závisí na tom, ako sa s tým jazdilo. Kór, keď ten rozdiel bol len asi 40 tisíc kilometrov. Chlápek ma presviedčal, že to s tým M-paketom je fakt pekné. A tak, že ho teda beriem.

Jeho ďaľší postup ma trošku zaskočil. Vraj hneď zháňa známeho s plošiňákom, v noci bude v Prahe, chce zálohu dvadsať tisíc a na druhý deň ho doobeda mám. Takže trošku fofry zohnať peniaze. Do banky vybrať zálohu, ukecať ich, nech mi na druhý deň vyplatia nad sto tisíc aj bez povinného nahlásenia tri dni dopredu. No, nakoniec pokladníčka kývla, že ma službu aj druhý deň a že mi tie peniaze dá. Teoreticky som mohol celé prachy vybrať na dva krát - ten večer a druhý deň doobeda, ale nechcel som si brať na spinning večer veľký štos peňazí. Kvôli dvadsiatim tisícom by sa asi nikomu neoplatilo ma prepadávať večer na tmavom parkovisku.

Maník dorazil do Prahy až po tretej ráno, ešteže som mal doobeda dovolenku. Pokecali sme, dal som mu zálohu a šiel spať. Zobudil som sa o desiatej, zapol telefon a par minút na to mi volá, že za hodinu je v Prahe. Adoprdele! Rýchla sprcha, fofrom do banky a ltt som stihol prísť na dohodnuté miesto. Keď som podišiel k autu na plošiňáku, prvá mýšlienka, čo mi vliezla do hlavy bola: To auto je fakt pekné!!!

Ten M-Paket má naozaj čosi do seba. A farba!!! Niečo ako medená metalíza. Oficiálne sa vola Byzanz metalic.
Takže vyplatiť zvyšné prašule, prevziať všetky dokumenty, kľúče, štyri zimné kolesá ako bonus. Dohodnuté miesto bolo schválne blízko firmy, aby som s ním mohol zájsť do firemnej garáže. Bez ŠPZ a hlavne bez zákonnej poistky som nemal odvahu s nim moc behať po meste. Kúsok od firmy je STKáčka, na tejto strane Prahy aj servis, čo som si dopredu dohodol.

A čo som to vlastné kúpil?
Je to e36, 320i, M-paket, elektronická klíma, vyhrievané predné sedačky, predné bočné okienka na elektriku, zadné na "švihadla", centrálne zamykanie s fabrickým alarmom. Letné kolesá 235/40R17, zimé 195/65R15.
Bez palubného počítača a sklopných zadných sedačiek - tie ma trošku mrzia, kufor je dosť malý.
Daľšie príhody v pokračovaní.

Aby som teda nenapínal, tu sú nejaké fotky.

Rubrika: