Príznaky blížiacej sa staroby alebo Ako mi vŕtali koleno

  • Posted on: 31 July 2010
  • By: Rado1

Jedného dňa som si uvedomil, že mám koleno.
Začalo to celkom nenápadne. Ako staroba, nespokojnosť so zamestnaním, rakovina,...
(Chválahobu, nič z toho sa ma netýka!)
Si tak kráčam - už si ani nepamätám, kde a kedy to bolo - a uvedomujem si, že mám koleno.

Veľmi zvláštny pocit. Nikdy som nič také necítil. Áno, očas ma kolená boleli po nejakej náročnej túre. Občas v niektorom z nich poridne luplo pri vstávaní. Občas zabolelo jak sviň, keď som naň spadol. Čo bol zvláštne, bolelo pri kľačaní. Ale nie vždy. Keď som kľačal na niečom tvrdom (kľačím vo vani pred zrkadlom, keď sa holím), úplne v pohode. Keď som však kľačal na svojej posteli (japonský futon ušitý Američanom žijúcim v Prahe), bolelo to. Takze tlak na špičku jabĺčka bol v pohode, tlak mierne zo šikma už nie. Ale kašlal som na to. Skrátka nebudem na posteli kľačievať. Áno, spústu nutných ale aj zaujímavých činností to skomplikuje, ale nič, čo by sa fantáziou nevyriešilo.

A tu ho máš. Cítim koleno. Nie je to bolesť. Len o ňom viem. Pekne blbý pocit. Ale neriešim to. Tak som ho asi presilil na spinningu alebo čo. Ale cítim ho aj ďaľší deň. A ďaľší. To už sa mi nepáči. Sledujem ho. Je to len moja paranoia alebo naozaj postráda pevnosť a neposkytuje mi takú oporu ako to druhé? Asi si to len nahováram. Snáď sa nestávam hypochonder. To musím rozchodiť.

Prešiel týždeň. Koleno cítim stále viac a viac. Nie, nie je to bolesť. Len pocit rozviklanosti. Podvedomo pravú nohu odľahčujem, cítim, že sa na ňu nemožem spoľahnúť. Snažím sa rozpomenúť si, kde a kedy som sa udrel alebo niečo podobné.

Prešiel týždeň a objavila sa už aj bolesť. Nie veľká, asi ako keď začínajú bolieť zuby. Poobede, navečer, keď mám toho viac nachodené (ak sa to teda dá povedať pri mojom sedavom zamestnaní), cítim miernú bolesť v tom pravom kolene. Začnem zisťovať možnosť doktora. Po známostiach sa dostávam k jednému ortopédovi. Rentgen ukazuje krásne čisté koleno, nič tam nie je. Celkom mi odľahlo. Mal som strach, že po nejakom starom úraze tam mám nejakú prasklinu alebo tak nejako. Dostal som objednávku na magnetickú rezonanciu. Najbližší voľný termín o tri týždne!!!

To už som začal chodiť s obvinadlom. Každé ráno koleno poriadne stiahnuť, pretože pocit vyviklanosti je stále silnejší. A čakám, čo ukáže magnetická rezonancia. Alebo - ako je používanejšie - cétéčko. (Pre rýpalov - computer tomography.) Cétéčko mám za sebou. Doktorovi poslali len popis toho, čo videli, ja si nesiem domov CDčko s obrázkami v špeciálnom formáte. Trošku bádania na Internete, následný prevod do rozumnejšieho formátu a kochám sa vnútrom svojho kolena. Pekne naplátkovanému v rôznych pohľadoch. Síce tam vidím nejaké jasné svetlé časti, ale prd tuším, čo to znamená. Telefonujem s doktorom, ten zo zaslaného popisu hrozí nejakými nezvyklými útvarmi. A dohodí mi ďaľšieho kolegu, ktorý je zbehlejší v artroskopiách. Predsa len, podľad naživo kamerou situáciu vyjasní.

Takže stretko s ďaľšim doktorom, dohadujem si termín operácie. Našťastie ho ukecám na recept na ortézu, to obvinadlo mi už derie kožu pod kolenom. Vyberie mi nejakú ultra-mega kvalitnú, čo znamená , že sa mi ju podarí zohnať až za pár dní. Je to luxus. S tým škrtiacim obvinadlom sa to nedá porovnať. Ortézu si ráno nasadzujem skoro s radosťou. Síce je to v oblasti kolena výrazne hrubšie, ale do nohavice sa to stále zmestí.

Tak už len dohodnúť predoperačné vyšetrenie (to ako, že aká je šanca, že ma po operácii už nezobudia) a čakať na termín operácie...

Rubrika: