Mal som možnosť fotiť Českého Lva. S pomocou kamarátky, ktorá tam tiež fotila, som sa dostal k akreditácii a na oplátku som sľúbil, že odovzdám pár fotiek. Pravdepodobne sa z agentúry na ne nikto ešte ani nepozrel.
Je mi to egál, fotiť takúto akciu už rozhodne nebudem len pre potešenie. Ak ty plánuješ niečo také, tu máš pár rád. Drž sa ich, budeš menej otrávený.
A vlastne to je aj taká moja písomná reportáž toho, ako to tam prebiehalo...

Body sú zhruba v tom poradí, v akom mi prichádzali na myseľ priamo na mieste.

1. Prísť načas. Doplňujúce info k akreditácii bolo, že fotografov púšťajú hodinu pred začiatkom prenosu. Tak sme sa už o siedmej s kamoškou predrali cez dav čakajúci pred pasážou Lucerna. Tu akákoľvek slušnosť (sa predsa nebudem predbiehať) nemá opodstatnenie. Ten dav boli "obyčajní" herci, potentáti a ich známi a príbuzní. My ideme pracovať, tak nám láskavo uvoľnite miesto. Ten dav asi 100 ľudí som s pomocou "S dovolením" prešiel ako nôž maslom. Pre predieranie davom je dôležitý osobný myšlienkový postoj. Treba veriť tomu, že mám nespochybniteľné právo tam byť skôr ako oni. Našťastie dav nebol extrémne hustý, takže ľudia mali kam ustupovať.
   
   
   
2. V Lucerne dať rýchlo kabáty do šatne, nezdržovať sa. Pre fotografov bol vyhradený jediný balkónik na boku a najlepšie miesta už boli obsadené. Našťastie organizátor pripravil z lavičky a malého pódia stupne a tak tí zadní mohli fotiť ponad hlavy predných. S kamoškou sme chytili posledné použiteľné miesta. Odstál som si tam bez pohnutia skoro hodinu, aby mi nikto neobsadil miesto.
   
   
   
3. Správne oblečenie. V agentúre pri vybavovaní akreditácie po mne vyžadovali oblek s kravatou. Takže som si vzal svoj najlepší oblek, kvalitnú košeľu, vhodne ladiacu kvalitnú kravatu, čierne elegantné lakovky. Chyba!!! Topánky mali byť v prvom rade pohodlné. Už po pár minútach som bol spotený ako prasa. Sako som si nechcel odložiť, mal som v ňom kľúče, telefón a podobne. S povolenou kravatou a rozopnutou košeľou by som vyzeral ako buran. Nemal som si brať kravatu vôbec. Dokonca aj niektorí účinkujúci mali len sako na rozopnutej košeli bez kravaty. Väčšina fotografov bola bez kravaty. Nechcm sa žiadneho z nich dotknúť, ale pripadalo mi, že ich obleky sú z kateórie "montérky" - je akceptovateľné, keď sa mu niečo stane. Neviem si predstaviť, že by niekto nosil dvojkilový objektív vo vrecku svojho luxusného saka. Takže oblek áno, ale nie ten zo špeciálneho obalu, ktorý vyberám len na svadby svojich kamarátov. Navyše je už týždeň po akcii a ešte stále smrdí cigaretami. (Nerob si ilúzie, že cigarety už nie su kúúúl, po skončení TV prenosu sa začalo huliť úplne všade.)
   
   
   
4. Vybojované miesto na státie brániť za každú cenu. Po začiatku tam došiel nejaký človiečik, postavil sa vedľa mňa a kedže z jeho miesta mu stĺp bránil vo výhľade na skoro polovicu pódia, neustále sa tlačil na mňa. Pri fotení mi neustále zacláňal. (Jeden celkom podarený záber mám sprasený, pretože na tretine je jeho hlava.) Keby som ustúpil, začnem liezť do záberu fotografovi, čo bol vedľa mňa. Postupne som ho búchal so ramena a hlavy svojim objektívom stále silnejšie a silnejšie. Potyčky prerastali v hádku. Je tažké sa s niekym hádať, keď je v sále ticho a vidí na vás možno tisíc ľudí. Už som sa obával, že nás ochranka oboch vyvedie. Keď sa ma nakoniec iný fotograf zastal, dotyčný človiečik to vzdal a odišiel niekam inam.
   
   
   
5. Toto je úplne najdôležitejší bod. S amatérskou alebo aj poloprofesionálnou výbavou (svoj L-kový objektív 200/2.8 namyslene radím k vyššej kategórii) si tam vždy len amatér. Na reportážne fotenie s fixným ohniskom moc vody nenamútiš. Zoom 70-200 je základ. Pokiaľ to dočiahne aspoň 400 je to veľkým prínosom. Svetelnosť 2.8 vyzerá byť tiež nutnosť. Aj ked, o tom sa dá polemizovať. Moje telo Canon 30D značne šumí už na ISO800. Fotiť na plnú dieru bola nevyhnutnosť, aj tak som mal časy moc neudržateľné v ruke. Takže spústa záberov bola neostrá. Kamoška mala svetelnosť len 4, ale jej 5D MarkII na ISO3200 šumí možno menej ako u mňa na 800. Ale keď tak pozerám svoje fotky, svetelnosť 2.8 dáva peknú hľbku ostrosti. Na 4 by to už nebolo ono. Každopádne, každý, kto mal monopod, vyhral. Môj "špagátový monopod", ktorý som si zabudol doma, by sa tam aj tak nedal použiť.
   
   
   Mimochodom. Profící sa poznali aj podľa toho, ze mali so sebou malinkaté hliníkove schodíky. Na ne sa dá sadnúť, keď čakáš tú hodinu pred začiatkom, dá sa na nich sedieť aj počas fotenia, pokiaľ máš dobré miesto a v konečnom dôsledku sa na ne môžeš aj postaviť, keď potrebuješ fotiť ponad dav.
   
   
   
6. Schopnosť nebyť znechutený davmi ľudí, zahulenými priestormi, nemožnosťou si nikoľko hodín sadnúť,... Po skončení TV prenosu začal raut. Keď si predstavíš plný autobus o veľkosti celej Lucerna pasáže, na oboch stranách švédske stoly (Švédi by sa asi zdesili čisto vegetariánskej ponuky) a ľudí, ktorí neustále pendlujú medzi kabinou šoféra a zadným oknom, budeš trochu v obraze. Napriek "kvôli tomuto jedlu nezomrelo žiadne zvieratko" bola ponuka fakt chutná a prekvapivá a zaujúmavá. Nemať v ruke foták a mať možnosť to ochutnávať niekde v kľude bez mačkania, tak debužírujem aspoň hodinu. Takto som len zahnal akútny hlad a uvažoval, ako tieto husté davy ľudí fotiť. Kór, keď nepoznám českú smotánku a netuším, koho by som "mal" fotiť a koho nie. Nakoniec moje obavy, že mi dôjde aj druhá baterka vo foťáku a miniem všetko miesto na kartách, sa nenaplnili. Z rautu mam par desiatok fotiek. Všetko mi to pripadali také "krčmové výcvaky". Keby som nečakal na kamošku, bol by som doma už o jedenástej. Takto o 3 hodiny neskôr. Ak si "párty" typ, bavilo by ťa to určite až do rána a teoreticky si mohol mať fotku žien tancujúcich na barovom pulte, bitku neúspešných hercov alebo zvratky na schodoch od asistentky produkcie. Pravdepodobne nič z toho nenastalo, ale na párty umelcov sa môže čokoľvek udiať. :)

Pokiaľ sa nebudem živiť ako fotograf, nemyslím, že dobrovoľne sa do niečoho takého ešte raz pustím. Kvoli akcii samotnej asi nie. V TV by som celé vystúpenie videl lepšie, nasledný raut nebol moj preferovaný typ zábavy. Výsledné fotky mňa osobne nudia. Však klikni na obrázok a posúď sám/sama: