Dnes budu Rado1ove zážitky z Londýna o čosi rozvitejšie. Takže sa usaď a v pohode čítaj.
Rado1 sa konečne dostal do Londýna tak, ako sa tam dostávajú turisti a záujemci o mesto samotné. Predĺžil si služobnú cestu až na víkend a sobotu strávil zrýchlenou prehliadkou mesta, ktorú pre neho pripravila sestra, ktorá na predmestí Londýna už nejaký ten rok žije.
Nebude sa rozpisovať o všetkých tých pamiatkach, ktoré pravdepodobne poznáš z televízie, kníh, hodín anglištiny alebo osobnej návštevy. Krátko opíše len návštevu galérie moderného umenia a pár hodín strávených v najstaršom jazzovom klube v Británii.

Začne tým umením. Spomenie to len preto, že sa Rado1 mierne rozčúlil nad tým, čo všetko sú ľudia ochotní považovať za umenie. Najväčším umením je pravdepodobne presvedčiť ľudí, že sa jedná o umenie a skasírovať od nich peniaze. Vďaka sponzorom bola však táto expozícia zadarmo a tak si Rado1 nemusel búchať hlavu o stenu, že vyhodil peniaze za takú hovadinu. Aj tak nie je až takým nadšencom moderného umenia, je však nadšencom modernej architektúry. Galéria samotná vznikla úpravou elektrárne, ak to Rado1 dobre preložil. Vyzerá fakt parádne. Nedá sa to moc opisovať, preto Rado1 radšej vyhľadal nejaké obrázky.

Takto to vyzerá vo vnútri. Tu vraj boli turbíny

A takto zvonku. Ten stavebný bordel tam už dávno nie je.

A keď už bol vo vnútri a zistil, že expozícia moderného umenia je zadara, dal sa zlákať.
Ono, skôr ako naštvanosť, boli jeho pocity niekde medzi úžasom nad ľudskou blbosťou a hlasným smiechom, ktorého sa nezdržal, keď videl niektoré exponáty. Aby si si mohol urobiť predstavu nad tým, čím dokážu niektorí "umelci" zarábať, tu je opis niektorých exponátov:

• šijací stroj zabalený v deke a previazaný špagátom
• pracovná plechová skrinka s montérkami, pršiplášťom, gumákmi a nejakým stavbárskym bordelom
• nástenné vyústenie obrovskéj klimatizácie
• tri basketbalové lopty zaliate v akváriu do nejakého prexiskla alebo čo
• starý maras, aký sa dá nájsť na starej povale alebo na zborenisku starého domu nasypaný v akváriu
• a spústa ďalších pikošiek.

Fakt, Rado1 si odtiaľ odnášal neskutočný umelecký zážitok. Neskutočný preto, že doteraz neverí, že je niečo také možné...

Dojem však výrazne vylepšila večerná návšteva najstaršieho jazzového klubu v Británii - 100 Jazz. Nasleduje prepis textu zaznamenaného priamo na mieste:

Je to sila. Rado1 práve sedí v najstaršom Londýnskom jazzovom klube. Vstupné na anglické pomery prijateľné, na naše pomery hovädsky drahé. Ale stojí to za to. Rado1 zažil jazz naposledy pred takým rokom a pol na Bratislavských Jazzových Dňoch (BJD). Toto je však neporovnateľne lepšie. Živelnejšie, živočíšnejšie. Z hudobníkov tá radosť z hrania až prýští pomedzi ľudí, ktorí na ploche za stolmi tancujú. Budeš prekvapený, ale najviac tancujúcich má cez 50 rokov. Rado1 prišiel so sestrou do klubu skoro hodinu pred začiatkom vystúpenia, takže sedel a to dokonca na dobrom mieste. Ľudia, čo prišli neskôr, už iba stoja vzadu. Niektorí z nich sa zľahka do rytmu pohupujú, iní tancujú. Hosťujúca čierna speváčka vyvoláva po svojich sólach salvy potlesku.

Rado1 sedí, popíja pivo a neskutočne si užíva. Dobrý jazz je balzám, je liek na dušu, je zdroj pozitívnej energie. Ešte niekoľko dní bude čerpať z týchto hodín šťavu na prežitie pracovného úsilia. Jedno je však isté. Rado1 začne chodiť do jazzovéhých klubov aj v Prahe. Je mu jedno, aké vstupné tam bude. Danú životabudičovú energiu niet čim zaplatiť. Človek ju nasáva nie len z pódia, ale aj z okolitých stolov.
Všetci sú vybudení a nažhavení na tej istej vlne. Či už sú to 18-ročné pipenky diskotékového vzhľadu a oblečenia (Rado1 musí uznať, že aj v Anglánsku sú sexi babenky) alebo dôchodcovský pár tancujúci za stolmi alebo postarší pán klopkajúci si do rytmu prstami po svojej barle. Speváčka, ktorá hosťuje v niektorých skladbách, vyzerá ako čierna mamina, ktorú by si si skôr predstavil niekde za sporákom alebo v hlúčiku vnúčat. Z hrdla sa jej však rinie (alebo rynie? Slovník Rado1 nemá a na Internete nachádza oba tvary) úžasný hlas, ktorý privádza do vytrženia. Paráda. Je to úplne iné ako BJD. Nie, že by BJD neboli dobré, ale toto má úžasnú šťavu.
Je zvláštne, že babenka, u ktorej by človek očakával, že sa bude zvíjať na nejaké techno, je vo vytržení nad dobrým jazzíkom a s rozžiarenými očami sleduje pódium. (Sakra, písať to takto alebo "džezíkom? Rado1 má radšej "jazz" ako "džez", ale "jazzíkom" je predsa len silná káva.)

Návštevníci podniku sú rôznorodí. Sedí tam párik v objatí, ktorý sedí bez pohnutia a iba vychutnáva muziku. Je tam maník v obleku, s okuliarmi frajersky na temene, ktorý baví hlúčik svojich známych. Pri vedľajšom stole sedí partia - pravdepodobne príbuzní a známi klarinetistu - päť postarších dám, jeden mladík a tri mladé babenky. Dámy "vo veku" sú naštartované viac, ako by to človek očakával od tých mladých na nejakej trip-párty. Opodiaľ sa modelkoidne vyzerajúca blondýna v spoločenských šatách baví s brunetou, ktorej popredie vylieza z obrovského výstrihu. A vedľa nich poskakuje do rytmu "oteckovský" typ v károvanej košeli a šuštiakovej vetrovke s pohárom piva ako tanečným partnerom..

Tu jazz neznamená spoločenskú smotánku alebo intelektuálny krúžok. Tu jazz znamená ŽIVOT!!!

Možno to bolo chaotické, ale bol to záznam prúdu emócií, ktoré Rado1 ledva stíhal zapisovať. Tak buď zhovievavý...