Tak nejako to nazval Kusturica. Tak je to teda v originále. U nás to beží ako Život je zázrak, Rado1ovi však pripadá, že život je viac čudný ako zázračný.
Aby teda Rado1 ďalej nemiatol nepoučených - je to o filme.

O filmoch Emira Kusturicu Rado1 vždy počul len samé chvály, videl však pritom iba jeden-jediný. Underground. Ale zato minimálne 15 krát v kine a toľko isto aj doma. Nádherná zmes čierneho humoru, šialenosti vojny, brutality, balkánskej nezastaviteľnej živočíšnosti a do toho plno Bregovicovej muziky.

O tomto novom filme nevedel vôbec nič, ani sa nejako extra nesnažil dopredu čítať recenzie. Chcel si to vychutnať všetko sám. Na rozdiel od Undegroundu, nie je tento film až tak brutálny. Celý sa odohráva v nádherných horách, kde sa Kusturica vyžíva hlavne v jesennej farebnosti a v zimnej belobe . Začiatok strieda poetika s ohnivosťou tamojších ľudí. Do toho zloba, zákernosť a napokon aj vojna. Vojna roztrhá rodinu hlavného hrdinu, ktorému stále akosi nedochádza, že sa deje niečo nepatričné, až kým jeho syn nepadne do zajatia. Na tomto chaose citov a rozbitom živote vzniká niečo, čo skončí veľkou láskou, aj keď spočiatku malo byť len obchodom.

Sakra. O tom sa vôbec nedá písať. Aspoň teda Rado1 to nedokáže. Je to film, ktorý ti zaútočí priamo na srdce. Nemá význam vyrozprávať dej. O ten vôbec nejde a v globále je veľmi stručný. Celý film je o nádhernom vyjadrení citov, nálad, farieb, ľudských pováh a balkánskej muziky.
Je proste krásny.
Rado1 zostal úplne potichu, bez rádia, bez CD prehrávača, až kým nešiel spať. Aby neprerušil to rozliezanie takého toho nedefinovateľného euforického pocitu po tele vždy, keď zažiješ niečo krásne.

Vykašli sa niekedy na večernú chlastačku, rektálny alpinizmus vo forme squashu, sex so ženou, na ktorej ti nezáleží a choď do kina na tento film.
... viac niet čo dodať. Aspoň v tomto duševnom rozpoložení to Rado1 nedokáže.