...ma asi niekedy zabije.
Som v Ženeve na školeni. V utorok sa mi veľmi ťažko vstávalo a meškal som asi 10 minút.
Tak som si povedal, že v stredu si radšej privstanem...

Aj som si privstal. Budíky v oboch telefónoch nastavené už na pol siedmu. 20 minút na vylezenie z postele. Rychla hygiena, obliecť sa. Raňajky v pohodičke, mal som na ne pol hodiny. Pohodová cesta na vlak.

Na vysvetlenie. Školenie sa odohrava na letisku v jednom biznis centre. Bývam v Ženeve. Najlepšie je ráno cestovať vlakom. Kazdých 5 minút tam ide nejaký vlak. Teda kazdý vlak, čo prechádza Ženevou, si urobí odbočku na letisko.
Takže z letiska ide každý vlak do Ženevy.

Ja som ale ráno túto poučku akosi pomiešal a v Ženeve som bez rozmyslu naskočil do vlaku, čo odchádzal za pár minút. Na letisku by som bol so švrťhodinovým predstihom a svoj záväzok by som si splnil.
No. A cesta v tom - bez rozmyslu vybranom - vlaku začala byť akási divná. Jednak dlhá, jednak sa za oknami mihala úplne iná scenéria, ako by mala byť. Keď som zbadal Ženevské jazero, vedel som, že je zle.

Nastúpil som do vlaku, ktorý šiel niekam do Tramtárie a nie na letisko!!!
Keďže to bol rýchlik, najbližšia zastávka bola až po 65 kilometroch. Rýchlo kúpiť lístok. Zistiť spiatočný vlak. Utekať na iný perón, kedže ten spiatočný mal za minútu odchod (ďalší šiel až za pol hodinu).
Na poslednú chvíľu som do neho naskočil.

No a potom smskovať s kolegami, aby mi zohnali správne telefónne čísla, aby som oznámil, že budem drobátko meškať. Na niekoľký pokus som sa aj dotelefonoval. Blbé to bolo ešte aj v tom, že som bol na školení jediný, takže lektorka sedela v miestnosti, nudila sa a čakala na mňa.

Takže miesto svrťhodiny v predstihu som mal meškanie hodinu a desať minút...

Mňa to skoré vstávanie asi naozaj raz zabije...