Robím veci, čo som doteraz nerobil...

  • Posted on: 20 July 2009
  • By: Rado1

Tak nejak som v poslednej dobe nemal čas sem písať.
O to viacej bolo akcií, ktoré boli zábavné, pre mňa väčšinou úplne nové a rozhodne ma lákajú si to všetko zopakovať.
Takže v skratke: fotoworkshop, strelnica, lukostreľba, skákacie topánky, kurz kreslenia.

Neviem ani, či si to pamätám v poradí, ako sa to udievalo. Poradie nie je chronologické, skôr ho určuje kvalita a množstvo vína, ktoré práve používam (a požívam) na vyvolanie spomienok.

Fotografický workshop.
Ukecala ma na to kamoška. Jej nadšenie pre fotenie sa prenáša aj na mňa a aspoň občas ma dvihne od študovania fotenia k foteniu reálnemu. Prihlásil som sa (a samozrejme to aj zaplatil) na fotografický workshop. Bolo to na Morave, blízko Lednice. Keď už nič iné, bral som to ako príjemne strávený víkend. Táto psychická príprava sa vyplatila. Očakávať od toho viac, bol by som sklamaný. Keď sfinalizujem nejaké fotky, dám vedieť a viac sa rozpíšem, o čom to vlastne bolo. Najviac si asi cením, že som sa tam zoznámil s fakt uleteným chalaniskom z BA. Moja krvná skupina.

Strelnica.
Jeden náš dodávateľ nás pozval do strelnice kúsok za Prahou. Bolo to opáčko z pred asi troch rokov. Tešil som sa na Glock-a a rozhodne ma zasa nesklamal. Tá zbraň ma láka. Asi nie až natoľko, aby som uvažoval o jej kúpeni, ale zastrieľať si z nej chcem určite častejšie. Takže to vidím na nejaké štúdium, skúšky a zbrojný pas. S ním si nemusím v strelnici platiť dozor a radšej prašule vrazim do nábojov. Strieľali sme zo všeličoho. Z dámskeho prdítka Browning 0.22 - nekope, dá sa strieľať s dosť vysokou kadenciou, ale je to skoro ako vzduchovka. Tak na nácvik mierenia. Reálne použitie na obranu nulové. Zastavovací účinok skoro žiaden. Potom tam bol nejaký revolver. Pravdepodobne značky Taurus. Ničím ma nenadchol. Ale revolevery sú vraj dobré na dlhodobú nečinnosť. Bude niekde ležať 50 rokov a je istota, že v prípade potreby bez problémov vystrelí. Netuším. Ak máš nejaké skusenosti, daj vedieť pod článkom. Potom Glock. Akosi mi prirástol k srdcu. Oki, nebudem tu nad ním slintať...
Potom niečo, čo asi najviac zaujme teba - mňa teda nenadchol. Desert Eagle 0.44. Nuž, Lara Croft ho má v každej ruke jeden a strieľa z nich ako zo samopalu. Trt a dva orechy. Udržať to v ruke chce sakra namakané svaly. Spätný ráz neskutočný. Pred tými troma rokmi sme mali k dispozícii 3 rany. Bol som presvedčený, že ani jednou som netrafil - nie, že čierne - ani len terč samotný. Čakal som dieru ako kanalizačná rúra. Teraz som mal len 1 výstrel. A bola to tušim 7 alebo 8. Chlapek mi ukázal patričnú dieru. Napodiv, bola menšia ako z Glocku a revolvera. Vlastne je to logické. Tá ráž nie je až o toľko väčšia. Je tam však obrovská úsťová rýchlosť, takže papier sa nestihol okolo diery viac roztrhnúť. Takže som pravdepodobne trafil aj minule. Každopádne, je to nepraktická zbraň. Vysoká hmotnosť a spätné rázy prudko znižujú šancu na zásah. A ak aj napodiv niekoho trafíš, vďaka energii strely to preleti utočníkom, tehlovou stenou a ešte to na ulici zabije ďaľších štyroch ľudí. To taký Glock...
...nič, už som ticho!!!

Lukostreľba.
Na jednom diskusnom fóre sa ozval jeden chalan, že ide v jednu nedeľu strieľať z luku, či sa niekto nepridá. Samo, že na niečo také som sa pridal. Lukostrelecký klub s areálom uprostred Prahy, kde by som ho rozhodne nečakal (aj na leteckej snímke je to také nenápadné). Za pár šušňov sa nám (prišli sme asi piati) venovala príjemná babena, vysvetlila mi, že celý život mierim nesprávným okom a aktívne ma zdrbávala za postoj a držanie rúk. Napodiv, triafal som sa dokonca do terča. Na body by to bolo zlé, rozptyl bol ale veľmi dobrý. Nejako to strhávam doľava. Asi to chce viac trénovať.

Skákacie topánky.
Takto je to nazvané na stránkach predajcu. Ja by som to skôr nazval skákacími chodúľmi. Vyzerá to takto, tak si vyber, ako to volať:

Bol som na kamošovej narodeninovej párty. Bolo to na príjemnom mieste s príjemnými ľuďmi. Jeden z nich je predajcom týchto "zvláštností". A ako protislužbu za požičanie mu tu urobím drobnú reklamu - mrkni na jeho web www.gtx.cz.
K behaniu samotnému. Možno si našiel na tytrubke videá, kde maníci s tým robia saltá a podobne. Také mi nehrozilo. By som musel najprv vedieť salto aj bez toho. S chalanovou dopomocou som chodil asi dve minúty, potom som už chodil sám. O ďaľšie asi dve minúty som začal pobehovať a skúšal som aj celkom rýchly beh. Je to úplne iný štýl. Neodrážaš sa špičkami. Dopadáš na päty a odrážaš sa pätami. Zvláštny pocit. Ináč to ani nejde, keď máš nohy ako v lyžiarkách. Si skús niekedy bežať v lyžiarkách. Podobný pocit, až na to, že v tomto sa dá naozaj rýchlo makať. Celé je to makačka. Už po pár minútach zo mňa úplne lialo. Dal som dva krát po asi osem minút a mal som dosť. Kúpiť si to nekúpim (som rád, že mám čas na korčule a snáď sa dostanem aj k bajku), ale rád si to zasa niekedy vyskášam. Aby som nezabudol, takto nejako som na tom vyzeral:

Kurz kreslenia.
Tak tomuto asi naozaj neuveríš. Bol som na kurze kreslenia. Pred vyše pol rokom som našiel v nejakom časopise zľavový kupón. A na ňom "kreslenie pravou hemisférou". Vedel som, že som jakživ nedokázal nič nakresliť. Vedel som však (a vlastne stále viem), že som čisto logický typ riadený ľavou hemisférou. Takže pri spojení "pravá hemisféra" som spozornel. Cena bola prijateľná a tak som sa prihlásil. Oki, zasa trochu reklamy. Bolo to tu: www.studiokmm.com.
S akámkoľvek kreslením a maľovaním je jeden problém. Pokiaľ človek po tom nejde, nikto ho to nenaučí. Jasné, sú medzi nami "naturáli", čo začali kresliť ako malé decká a tak akosi im to šlo. Tento kurz spočíva na dvoch základoch. Jednak ťa naučí určité princípy kreslenia. Napríklad ako nakresliť oko, aby vyzeralo ako oko. Postupuje sa od jednoduchého k zložitejšiemu. Od čiar k tieňovaniu. Za druhé je výuka podporená cvičeniami zobúdzajúcimi pravú hemisféru. Áno, tipuješ dobre. Kreslením. Kresliť ľavačkou určité obrazce ju vykope z postele ako taký ten hnusne drnčiaci plechový budík. Nečakal som od toho viac, ako prijemne strávený predĺžený víkend. A bol som prekvapený. Tým, čo zo mňa vyliezlo. Jasné, nie je to nič extrovné, boli tam baby, ktorých kresby boli fakt parádne a skoro nerozoznateľné od vzorovej fotografie. Ale aj tak som bol so sebou spokojný. Kór, keď som čakal, ze úspešnosť kurzu bude daná tým, že nakreslím obrysy koňa. Veď kukni. Predloha, moja kresba na začiatku kurzu a na konci.



Vidím tam spústu chýb. Vidím, že sú časti, ktoré ani netuším, ako nakresliť. Ale vidím, že ako-tak kresliť viem. Len mi niekto musel prezradiť, že to viem. Asi sa prihlásim aj na ďaľší stupeň - kreslenie uhľom a pastelom. Rád by som sa dostal do stavu, že si budem vedieť skicovať scenáre k fotkám.

Tož toľko k mojim aktivitám. Jen houšť a větší kapky...

Rubrika: