Pravdepodobne máš momentálne dojem, že Rado1 robil dýchanie z úst do úst nejakej zelenej príšere. Alebo aspoň prinajmenšom nejakej malej šikovnej žabke.
Situácia je však omnoho prozaickejšia...

Už skoro pol roka nesedlá Rado1 svoju Feláciu - Zeleného jaštera. Vyvážal sa na služobnom aute, tak čo vlastné drať? Ani letné pneu nemá kúpené, takže Zelený jašter odpočíva v podzemnej garáži.
Asi tak pred troma týždňami potreboval Rado1 čosi z kufra, prišiel do garáže, šťukol ovládačom od alarmu a nič. Ticho po plešine. Auto mŕtve. Rado1 ešte pár kráť ťukol do ovládača, LEDka len tak slabučko zažmúrala a viac už nič.
Nóóó, je to jasnéééé. V ovládacej kľúčenke došla baterka. Však niekedy kúpi novú a potom si príde tie veci vybrať. Neponáhľa...

Včera však Rado1 už fakt potreboval čosi zo svojej Feldy a zhodou okolností našiel doma aj záložnú kľúčenku, ktorej baterka na tom bola výrazne lepšie.
Nasadol do služobného auta, frajersky sa odviezol 1 (slovom jeden) kilometer do garáže (však kto by sa ťahal s tým desaťkilovým kufríkom náradia...), príde k Felde, stlačí ovládač - ešte schválne sa díva, či LEDka dostatočne blikne - a nič...

Skúsi znova. Výsledok rovnaký. Jeho nesmierny intelekt situáciu zanalyzoval a Rado1 kukol na LEDku od alarmu na palubnej doske auta. Nič, mŕtvo...

Je to jasné. Za toho pol roka pohotovostný stav alarmu a jeho LEDka vyflusali celú batériu.
Zelený jašter chcípol. Česť jeho pamiatke. Keďže nebolo cítiť žiaden hnilobný zápach, Rado1 si povedal, že ešte nič nie je stratené a začal s resuscitáciou. Štartovacie káble služobné auta sa stali defibrilátorom. Rado1 podľa návodu spojil najprv kladné póly batérií, potom záporný pól batérie živého auta pripojil na kostru chcípliny.

Teda, to vám bola šupa. Rado1 predpokladal, že alarm po zobudení zavreští, ale pri otvorenej kapote to bola pecka, ktorú nečakal. Od ľaku hneď okruh rozpojil.
Pripravil sa ešte raz, ovládač alarmu do ruky. Druhý pokus. Alarm zavrešťal, ale Rado1 ho hneď umlčal. Sadol do Zeleného jaštera, zapol zapaľovanie, počkal napínavé 2 sekundy a ...
... naštartoval. Úplne na prvý šup. Očakával, že bude treba šaškovať ručne s AC pumpou - predsa len, po toľkom čase ten benzín z trubičiek jednak stečie, jednak sa odparí.

No čo teraz? Pacienta treba rozhýbať, aby si spomenul, čo je to život. Služobného traktora nechal v garáži a s Jašterom vyrazil na diaľnicu. Snáď nejakých 20 kilometrov takou stodvadsiatkou postačí na oživenie batérie. Duša technika však bola správne skeptická a snažila sa Rado1ovi nedopustiť, aby Zelený jašter skapal, kým nebude zasa v garáži.
Skepticizmus bol na mieste. Keď Rado1 opätovne zaparkoval v garáži, vypol zapaľovanie, auto bolo mŕtve tak ako predtým a štartér ani len netušil, že sa podarilo zdrhnúť Cháronovi poza chrbát. Akurát sliepňajúca a pomaly zhasínajúca žiarovka osvetlenia kabíny dávala tušiť, že prebiehal ťažký zápas o záchranu života.

V prípade človeka by už lekár vypisoval kolónku "príčina smrti". V prípade techniky to však až také tragické nie je. Bude treba batériu vybrať a dať ju zasa nabiť.
A Zelený jašter bude zasa skotačiť po cestách a hltať kilometre. Ako úspešne, tak ďaleko Rado1 do budúcnosti nevidí.

Chystá sa ho totiž predať...