Kamošova úvaha o posielani, neposielaní a dostávaní vianočných pozdravov vo mne aktivovala rozhodnutie, o ktorom som nevedel, či bude sebecké alebo normálne.

Už pekných pár rokov neposielam spamy k Vianociam. Iba k Novému roku. A tento rok som mal silné nutkanie nerobiť ani to. Proste na Nový rok zavolám pár známym, ktorých neustále držím v hlave v aktívnom zozname.

Neozvem sa niekomu?
Nuž, smola, asi na tom aktívnom zozname nie je. Tiež si nerobím nádeje, že hafo ľudí na mňa neustále myslí. Ak to budú dvaja-traja, som šťastný muž.

Apropos, ne-elektronické želania. Priznám sa, pohľadnicu som nenapísal už niekoľko rokov a jeden kamoš ma navnadil na ich posielanie. Duševne sa k tomu zbieram akosi už pol roka, ale rozhodne ma k tomu tieto sviatky neprinútia.
Ten hlavný fór je totiž v tom, že tie pohľadnice by mali byť poslané len tak.
Takže snád náhodne v priebehu roka...