Moji indickí kolegovia

  • Posted on: 22 November 2005
  • By: Rado1

Od externej dopisovateľky Radky:

Dávnejšie ma Rado1 poprosil, či by som raz za čas nerozšírila jeho antioptimistickú stránku o moje zážitky z pobytu v Nemecku. Vtedy som sa na to veľmi necítila. Ešte som okrem odborných publikácií nikde neprispievala. Ale človek je tvor spoločenský a má potrebu občas niečo, podľa neho zaujímavé a nezvyčajné, oznámiť svetu, najmä keď žije dlhšie v cudzine a chýba mu kontakt s ľuďmi s rovnakým alebo príbuzným materinským jazykom.

V prvej nemeckej firme, kde som pracovala, sme mali 5 kolegov z Indie. Všetci pochádzali z jediného tamojšieho komunistického štátu - Keraly. Náš indický kolega programátor Vinod hrdo tvrdil, že Kerala je prvým štátom na svete, kde sa komunisti dostali k moci legálne. Toto prehlásenie nemôžem potvrdiť ani vyvrátiť. Pre zaujímavosť - Kerala je najjužnejšie položeným indickým štátom a vyvíja sa tam indický raketový program.

Za zmienku stojí hneď prílet Indov do Mníchova - v januári vystúpili z lietadla v tričkách s krátkymi rukávmi. Niektorí z nich videli sneh prvýkrát v živote. Náš šéf im všetkým hneď po ceste z letiska kúpil zimné vetrovky. Pravdepodobne ich na krutú realitu života v Nemecku nikto nepripravil. A to sa bohužiaľ netýka len počasia. Ale to je už téma na ďalší samostatný článok.

Zo začiatku sme mali s našimi indickými kolegami komunikačné problémy. Hovorili síce anglicky a mali omnoho väčšiu slovnú zásobu ako my, veď angličtina je v Indii úradným jazykom, ale ich príšerný prízvuk a 4-násobná rýchlosť reči boli pre nás obrovským problémom. Asi po dvoch mesiacoch vzájomného snaženia sme sa konečne dokázali dorozumieť. Indi znížili rýchlosť rapkania na polovicu a zvyšok sveta, bolo nás vo firme dovedna 11 národností, sa naučil dekódovať ich spôsob reči.

Samozrejme nás India a jej zvyky zaujímali a preto sme sa snažili čo-to dozvedieť. Väčšina manželstiev v Indii je ešte stále spostredkovaná rodinou, ale postupne svoje zvyky modernizujú. Pozoruhodne pre nás znel najmä spôsob nadobudnutia manželky naším kolegom Binom.

Keďže India je pokroková krajina, dostal Binu fotku svojej nádejnej nevesty e-mailom. Túto kandidátku však Binu odmietol. Keď som sa zo zvedavosti spýtala, či mu nebola dosť dobrá, s vážnym výrazom v tvári odpovedal, že presne to bol dôvod jeho odmietnutia. Momentálne už v Nemecku zarobil dosť peňazí a postúpil do "vyššej kasty". Nevesta, ktorú mu vybrali rodičia, už nezodpovedala jeho postaveniu.

Keďže rodičia zlyhali, nevestu musel vybrať iný rešpektovaný člen rodiny. Binu zveril túto úlohu svojej staršej už vydatej sestre. O necelý rok dostal Binu e-mailom tri fotky možných neviest aj s životopismi. Rodiny všetkých troch sa s Binovou rodinou poznali a zodpovedali za počestnosť kandidátok, presne podľa Binovho citátu: "Ja by som použitú nikdy nechcel!". Po konzultácii so sestrou si jednu z kandidátok vybral a mesiac pred svadbou odletel domov. S dievčaťom sa v prítomnosti jej rodiny stretol a po osobnom rozhovore obaja potvrdili svoje rozhodnutie sa zosobášiť. Dievčatá majú našťastie právo veta, ale odmietnuť ženícha znamená riskovať, že ich už nikto o ruku viac nepožiada.

Keď sa po svadbe Binu vrátil aj s manželkou do Nemecka, sadli sme si jeden večer do reštaurácie. Samozrejme som bola zvedavá na jeho manželku. Dozvedela som sa, že je softvérovou inžinierkou a je od neho o rok mladšia. Po mojej poznámke, že jej profesia je v Nemecku výhodou a jednoduchšie si nájde prácu, Binu zareagoval: "Ja sa o svoju manželku dokážem postarať, pracovať nemusí!". Vysokú školu študovala aj preto, aby sa s budúcim manželom vedela fundovane porozprávať o problémoch v jeho práci. Teraz už rozumiem, prečo na indických technických školách študuje 50% dievčat.

Rozhovor prešiel po pár pohárikoch aj na sex. Keď je manželstvo sprostredkované, tak sa na manželku vraj hneď v svadobnú noc neskáče. Mladomanželia sa zoznamujú postupne. Ale podľa Binových slov si ho svokor zobral bokom a presviedčal, aby jeho dcére hneď ukázal, čo je to chlap!

Spôsob, akým sa Binu dostal k manželke, mi zo začiatku pripadal už v dnešnej dobe prekonaný. Nevedela som si predstaviť, že by ma niekto "sprostredkoval". Po čase som však svoj postoj čiastočne zmiernila. Zopár mojich kamarátov, ktorým sa už dlhšiu dobu nedarí nájsť si dlhodobú partnerku, by podobný postup nadobudnutia manželky možno uvítalo.

Rubrika: