Od externého dopisovateľa Pala M.:

Rok Opice skončil, máme tu rok Kohúta.
Kým som nebol v Číne, mal som o oslavách čínskeho nového roka vcelku príjemné predstavy - vďaka médiám som si myslel, že ulice sú vysvietené lampiónmi, všade rôzne tance drakov, ohňostroje a podobne. Nuž, nie je to celkom tak.

Po dlhom čase sa mi opäť podarilo napísať článok. Rado1 za ten čas možno aj trocha oľutoval, že mi vytvoril samostatnú rubriku. Našťastie môj nápad nevyhnil, iba sa tu zomleli nejaké veci. Vlastne za to môže iba jedna vec. Čínsky nový rok.

Tento rok začiatok čínskeho roka pripadol na 9. februára. "Prípravy na oslavy" však začali asi tri týždne predtým. Prípravy spočívali v tom, že menežéri si stanovili nerealistické plány, čo všetko treba stihnúť do konca (čínskeho) roka. Keby si ich len stanovili. Oni to ešte nasľubovali zákazníkom. (Ono celkovo biznis v Číne funguje podľa príslovia "Nikto vám nemôže dať to, čo vám my môžeme sľúbiť", ale čínsky nový rok je časová hranica, ktorou tu všetci žijú.) A tak aj bolo. V práci začali stresy. Bolo treba nahodiť nové verzie softvéru na mnohých ústredniach. (Pre tých čo nevedia: robím v telekomunikačnej firme, vyvíjam softvér na ústredne pre mobilné siete.) A taká výmena softvéru na ústredni nie je sranda... Asi podobne to vyzeralo aj v iných firmách, takže rýchlo "vylepšili" aj softvér na bázových staniciach. A tak sa objavili nové chyby, ktoré predtým nenastávali. Takže rýchlo-rýchlo, všetko treba opraviť, samozrejme že do čínskeho nového roka... a keď sa nabudúce nahadzuje softvér (to sa robí vždy v noci, väčšinou cez víkend), treba pekne naklusať do firmy, keby sa zase niečo zosypalo, nech to nejako dáme dokopy...
Cez čínsky nový rok má celá firma dovolenku. Deväť dní. Na prvý pohľad to vyzerá super. Lenže to zahŕňa aj dva dni víkendu a k tomu ďalšie dva dni sa musia nadpracovať - takže presne víkend predtým je pracovná sobota aj nedeľa. Tento rok to znamenalo "iba" 8 pracovných dní v kuse. A k tomu ten zhon a stihnúť nemožné... A do toho si na nás spomenuli nemeckí menežéri. (V Nemecku už ústredne dokonale outsourcovali - už je tam viac menežérov ako technikov a počet technikov sa naďalej znižuje). No a tým menežérom došlo, že v Číne nebude nikto počas takmer dvoch týždňov, takže ešte chceli stihnúť čo najviac pre ruských zákazníkov... už len to nám chýbalo. Výsledkom je, že sa nič neurobilo poriadne a ešte na tom bude treba popracovať. A ešte jeden efekt to malo: Všetci boli z toho vyčerpaní a potom hor' sa na hromadné sťahovanie národa.

Čínsky nový rok je niečo ako naše Vianoce: celá rodina má byť spolu. Ale čínske rodiny sú napriek regulovanej pôrodnosti ešte stále mnohopočetné a patrične rozlezené po celej Číne. Pred čínskym novým rokom sa všetci dajú na veľký pochod... výsledkom je dopravný kolaps, ľudia spiaci pred vlakovými stanicami a hlavne chrípka (a chrípke podobné choroby). Zažil som tu dva čínske nové roky, a obidva razy som ochorel. Minule to bolo úplne brutálne, tento rok som obišiel len s miernym bolením hrdla. Asi na mňa niekto v metre nakašľal bacily...
Takéto hromadné sviatky nemám rád. Vôbec si neoddýchnem, práve naopak. Vtedy hocičo spôsobí, že to vo mne poriadne nakypí.

Tak teraz som už dúfam ospravedlnený za moju dlhšiu absenciu, prípadne som u podobne vyťažených ľudí vyvolal (škodo)radosť, že v tom nie sú sami.

Prípravy na oslavy máme za sebou, poďme do toho. Začína to "Silvestrom" - posledným dňom starého roka. Celá rodina sa má zísť spolu na večeru. Ale pretože čínske byty sú malé a rodiny veľké (tak mi bolo vysvetlené), rodina ide na večeru do reštaurácie. Je to dosť čudné, lebo to je ekvivalent našej Štedrej Večere. Takže reštaurácie praskajú vo švíkoch - aj bežne sú to megažracáky, ale v inkriminovaný deň sú to ultramegažracáky. My sme boli pri stole jedenásti. (Pre tých čo to o mne ešte nevedia, oženil som sa tu, takže aj ja som už členom čínskej rodiny.) Takých stolov bolo na poschodí asi sedemdesiat. A reštaurácia má 5 poschodí...
Jedlo bolo skvelé. Perfektne som sa prejedol, ako sa v taký deň patrí. Okrem jedla sa Číňania aj obdarovávajú. Ale nie sú to žiadne zabalené darčeky pod vianočným stromčekom ako u nás. Číňania si dávajú peniaze. Sú zabalené v červených obáločkách a volajú sa Hong Bao. Našťastie si nedávajú peniaze štýlom každý s každým (to by asi nemalo veľký význam, že?). Hong Bao dostanú buď deti, alebo vlastní rodičia, starí rodičia, tety a pod. A darcami sú zarábajúci ľudia s rodinou. Takže ja s manželkou a švagrovcami sme nedostali nič, zato synovec, neter a svokrovci dostali od nás. Niežeby som sa cítil ukrivdený - my sme totiž dostali Hong Bao keď sme mali svadbu... a rodičia zase platili večeru. Len mi to je trocha divné, dávať si peniaze... Oni sú Číňania celkovo dosť zaťažení na peniaze. Napríklad keď si dvaja želajú k novému roku, v doslovnom preklade znie dialóg 1: "Dobrý nový rok!" 2: "Nech máš veľa peňazí!". Nuž, je to iná kultúra.
Z večere sme sa odkotúľali poriadne napukaní domov. A doma sme si počkali na polnoc. Vtedy boli ohňostroje. Ale nie ako u nás, jeden obrovský zaplatený z daní. V Šanghaji by to boli vyhodené peniaze. Tu lietali ohňostroje z každej ulice. A nie nejaké malé pukačky. Normálne seriózne rakety, lietali vysoko a rozprskovali sa, veľmi pekné. Väčšinou ich organizovali reštaurácie (bodaj by nie pri takých obratoch). Po pol hodine sa viditeľnosť zmenšila na takých 500 metrov, lebo vzduch bol plný dymu.
Na druhý deň, čiže prvý rok nového roka, bol samozrejme obed a večera u svokrovcov. Zase jedlo a jedlo. Večer tiež trocha ohňostroje. Ďalší deň bol obed u manželkinej bývalej spolužiačky, večera u rodičov. Večer trocha ohňostroje. Ďalší deň sme mali od rodiny voľno, tak sme išli na večeru do reštaurácie s kamarátkou. Už veľmi málo ohňostrojov. Potom prišla sobota: široká rodina sa zišla u tety, obed a večera. Tak veru, okrem peňazí sú Číňania zaťažení aj na jedlo. U nás sa toľko neje ani na Vianoce... Ale ešte oslavy neskončili... Okolo polnoci štvrtého dňa roka kohúta zase vypukli ohňostroje. Dovolím si tvrdiť, že väčšie ako na nový rok. Piaty deň roka má totiž niečo s biznisom (zase tie peniaze), takže všetci strieľali ohňostroje v presvedčení, že im to prinesie dobré zisky v celom ďalšom roku. Podľa mňa majú dobré zisky zaručené len výrobcovia zábavnej pyrotechniky... A samozrejme v taký deň treba tiež navštíviť rodičov a absolvovať u nich večeru...
A čo myslíte, kde som bol dnes, kým som si sadol k počítaču a napísal tento článok? Tak veru, na večeri. Tentokrát pozýval švagor...

A tak sa dovolenka pomaly chýli ku koncu, aj hrdlo pomaly prestáva bolieť a ja sa už snáď aj teším do práce.

U nás sa Vianoce považujú za sviatky pokoja a radosti. Čínsky ekvivalent by som nazval sviatkami jedla a peňazí.

Tak teda