Po dlhých rokoch spania na molitanových madracoch z Ikea navlečených do pláteného obalu, ktoré za tie roky už dávno stratili pevnosť, som sa rozhodol, že je načase vymeniť posteľ.

Teda posteľ. Do klasickej postele sa mi zatiaľ nechce. Jednak som si už na vysokej zvykol spávať na madraci na zemi, jednak nechcem kupovať posteľ do prenajatého bytu a riešiť problémy pri sťahovaní. Takže ešte raz - je na čase vymeniť madrac.

Asi pred pol rokom som sa na Inete dočítal o čomsi, čo sa volá futon. Je to tradičný japonský madrac používaný už stáročia. A pár desaťročí nazad ho objavili aj na západe.
Zisťoval som, zisťoval a nakoniec zistil, že všetci, čo to v Česku predávajú, to berú z jediného zdroja. Američan žijúci v Prahe šijúci japonský madrac. Dobré, že?

Vybral som si madrac v ktorom je v strede latexová vrstva (ale fuj, ty prasák, na čo to myslíš?) spolu s vrstvou kokosových vlákien. Obalene skládanou bavlnou a aby to nesalo vlhkosť, tak úplne navrchu je tenká vrstva vlny. Vyzerá to zložito, čo? Asi takto.

Teraz už len musím vyriešiť na to nejaký obal, aby som to od niečoho nezapatlal a aby sa na to nelepili chuchvalce prachu zo zeme.
Pôvodne som chcel kúpiť pod futon koberec. Štýlovo by sa hodil taký ten tkaný z kúskov handier - bežne sú také lacné behúne. Nejakej svetlej farby. A to je práve ten problém. Našiel som iba úzke lacné škaredé behúne - aké prekvápko, že? Jediná výnimka sa našla v Ikea, kde mali takýto typ rozmerov 180x250. Toľko síce hlásal štítok, realita však bola úbohejšia. Keďže futon má 180x200je to sakra málo. Chcem mať po stranách kus prečnievajúceho koberca.

A časom by som pod to rád nechal vyrobiť niečo na tento spôsob.
Vyzerá to parádne. Mňam. Ale to až do vlastného bytíku...

A bol by som zabudol na to najhlavnejšie. Spí sa na tom parádne. Mám rád tvrdý madrac. Tento je tvrdý a zároveň je aj príjemne mäkký. Paradox, ale je to tak.

Tak, ešte vycikať, umyť zuby a hup na futon. Pár minút dobrej knižky a oddať sa spánku...