Také som si o sebe myslel. Volejbal som chodil hrávať, na bicykli obcas kilometre hltal, korčule preháňal...

Akurát, že toto leto bolo všetkého akosi poriedko. Asi hlavne kvôli počasiu. Moja lemravosť sa dostávala do nebezpečnej fázy. Keďže mám problém s ramenom, dám si aspoň na zimu pokoj s volejbalom. Čo ale miesto neho? Plávanie ma neberie (to je strašne blbý šport; furt len zízaš do kachličiek...), k činkárni mám averziu už pekných pár rokov. Chcelo by to niečo na kondičku!!
Squash. Hmm, to je zasa problém s ramenom. Bedminton? Prašť, jak uhoď.

Hmm, kolega chodi na spinning. Teda sedieť na náhražke bicykla v nejakej miestnosti, kde na teba niekto huláka "Pridaj!! Pridaj!!"? Do toho sa mi veru moc nechcelo...
Ale dal som sa na to. Aby som sa neulieval a prinútil sa tam chodiť, zaplatil som si členské v jednej činkárňo-ozdravovni. Pokiaľ tam budem chodiť iba raz týždenne, bude to šialene drahé. Keď dva krát - už iba drahé a tri krát prijateľné. Snáď sa dostanem aspoň na to "drahé".

A dnes som bol prvý krát.
Teda mal som dosť slabú mienku o svojej kondičke, ale realita bolo výrazne tvrdšia. Šliapať tú hodinu som vydržal. Ale postavený v pedáloch som bol asi dve minúty, zatiaľ čo ostatní - keď sa to sčíta - vyše pol hodinu.

Prvých päťnásť minút som zadržiaval večeru (len taký maličký puding v kelímku; však nech mám energiu), aby nešla vrchom. Ďaľších tridsať minút, aby nešla spodom. Tie šliapacie pohyby musia mať na peristaltiku úplne vražedný účinok, pretože, aj napriek boju, som radšej ustúpil skôr, akoby som prehral priamo na bitevnom poli. Normálne som musel odbehnúť na WC. Také niečo sa mi veru dlho nestalo.
Žeby sa to mohla aj moja - už asi dva týždne prebiehajúca - Actimel-ová kúra?

Ďaľšia návšteva bude veru až budúci štvrtok (budem mimo Prahu, nie žeby som bol srab). Sám som zvedavý, koľko mi bude trvať, až dokážem ísť podľa cvičiteľa aspoň švrť hodinu. To bude taký môj prvý cieľ...