Pekná víkendová akcička to bola. Vstupy jednoduché - chalupa v Šluknovskom výbežku, 11 kolegovcov, jedno prasa a 220 pív.
Výstup tiež jednoduchý - vydarený pohodový vikend.

Tu sa to celé odohrávalo. Príchod už v piatok večer, postupne sa tam zliezali komodity ako kľúče od baráku a pivo, neskôr jedlo a pred desiatou dorazilo aj prasa až odniekiaľ z južných Čiech. Prasa už pripravené, vykuchané, napichnuté na ražni. Takže už len vykopať ohnisko, postaviť ražeň, zapojiť točiaci motorček a začať slintať.

Vyššie uvedené úkony sa udiali už bez mojej asistencie. Spánkový absťák z celého týždňa si vybral svoju daň a zalomil som už pred jedenástou. S oznamom ostatným, že keď pôjdem takto skoro spať, určite sa zobudím už po druhej a nebudem môcť zaspať. A že teda vystriedam hliadky.
Niekedy nad ránom, už bolo rozvidnené (vraj už bolo šesť) sa udial nasledujúci vysokointeleguánsky rozhovor - to som sa napolovic prebral na to, že som zaregistroval Míru (zodpovedného za komoditu prasa) stojaceho nad mojou posteľou:
Ja: Ak mi povieš, aby som vstal, pošlem ťa do prdele.
Míra: Vstaň!
Ja: Choď do prdele!

Vstal som pred desiatou...

Vyzeralo to na krásne polojasné počasie, škoda, že len pár hodín.
Zvyšok dňa prebiehal v postupnom presúvaní z jednej kôlne do druhej (podľa toho, kde prebiehala aká debata), prikladanie dreva, okrajovanie prasaťa, konzumovanie prasaťa!!! a pokles hladiny piva.
S pivom to vyzeralo zo začiatku biedne. Prvý tridsať litrový súdok padol ešte za prvej noci a do rána bolo aj z druhého tak polovica preč.
Záchranná hliadka vyrazila v sobotu na obed do okolia, ale v tamojších hospodách sa tridsaťlitrovky nevyskytujú, takže pribudlo do zásobníka ďaľších sto pív. Hlavne aj vďaka usilovnému manažérskemu Petrovmu hecovaniu nemusel v nedeľu ráno odvážať nevyprázdneny sud :)

V nedeľu už prasa skoro nikto nejededol. Všetci mali masä po krk. Dojedal sa chlieb, nejaké paštéty (tam by mäso hľadal len optimista), zelenina, (a akože ináč, po toľkom pive) uhorčičky a baranie rohy.

Celá akcia bola čisto pánska záležitosť. Nie, že by sa nenašli ženy schopné porcovať prasa, jesť prasa, piť pivo, byť v noci hore,...
Ale nebolo by to akosi ono. Sú skrátka hlášky, vtipy, narážky, ktoré by v prítomnosti žien nepadli aj napriek množstvu skonzumovaného piva. Napodiv - aj napriek množstvu skonzumovaného piva - neboli žiadne opilecké výjavy, žiadne postopilecké hlavybolenia a podobne. Asi tým, že sa naozaj pilo len a len pivo. Jasoň a drsoň pre núdzove prípady zostal neotvorený.

Záverom by som poďakoval nie motostreleckej rote majora Ticháčka, ale kolegovcom, ktorí sa hrdinsky obetovali a neváhali ani chvíľu, aby dohnali sklz v pití piva aj za mňa. Ja som pivonormu na osobu splnil len niečo cez polovicu...

Jedna bočná dejová línia.
Pred mesiacom som bol na pravidelnej servisnej prehliadke auta. V piatok cestou na "prasa" sa od zadného pravého kolesa ozývali divné zvuky. Čím ďalej, tým viac. Tipy padali na brzdové obloženie, prípadne na kamienok medzi čeľusťami.
Po príchode na miesto som zistil, že nemam vzadu žiadne brzdy. Obloženie zodraté až na ten nosný kov. Na oboch stranách. Skrátka mi vpredu obloženie vymenili a vzadu sa na to vykašlali.
Cestou naspať som sa snažil brzdiť čo najmenej, nech nezničim brzdové kotúče. Dokonca diaľnicu Liberec-Praha som prešiel bez jediného brzdenia. Napriek tomu to kotúče trošku odniesli a boli v nich jemné drážky. Moja snaha však vyšla navnivoč. Keď vidí servis auto leasingovky, nerieši cenovo optimálne riešenia. Jednoducho mi dali nové kotúče. Nie, žeby mi to vadilo. Ale bolo to zavinené ich chybou a keby to bolo moje auto, tak ma takto jednoducho o prachy neoberú...