Ak si videl prvú časť seriálu Californication, a pamätáš sa na scénu, keď Hank prišiel na stretnutie s dcérou bez nohavíc a presviedal ich, že to je jeho nový imidž a že sa majú vyzliecť a ísť s ním do beznohavicovej reštaurácie...
...tak niečo podobné som zažil teraz ja osobne.

Nie, nenechal som nohavice u milenky ako Hank. V mojom rodnom meste sme si dali pár ľudí afterpárty našej stretávky zo strednej po dvadsiatich rokoch. Hlavným dôvodom bol Petko (zdravím!), ktorý normálne žije v ďalekom inostransku a pred pár mesiacmi sa stretávky nezúčastnil.
Tak sme skupinka začali v jednom celkom čerstvom matinskom bare. Plánovali sme, že tam začneme a potom sa budeme presúvať kade-tade, nech to má grády. Nuž, plány nám zmenil čašník. Doniesol objednávku. K môjmu drinku obligátny čaj mu zrazu začal balansovať na podnose. Uff. Ustál to. Ten veľký pohár horúcej vody by nebola žiadna sranda. To ho však natoľko mentálne vyčerpalo, že asi štvrťlitrový gin-tonik v druhej ruke komplet vyklopil do môjho rozkroku. Asi som mu bol sympatický...
Najprv si vravím, že však čo, veď trochu mokrého, to rifle zvládnu. O pár sekund som už cítil, že nezvládnu. S tým treba niečo urobiť. Hneď. Na WC som sa vyzliekol a snažil som sa papierovými utierkami rifle vysušiť. Štvrť litra poctivo nasiaknutých do bavlny, to žiadna papierová utierka preč nedá. Čo fčul? To dá preč len nejaký poctivý radiátor alebo fén.

Tak som sa vrátil do baru. S riflami v ruke. Triko, boxerky a k tomu cierne ponožky a lakovky. Famózna kombinácia. :)
Asi takto

Takže takto som sedel v bare - a občas sa ním presunul na WC a tak - vyše štyri hodiny. (Nohavice zatiaľ ležali vraj na zadnom radiátore nejakej chladničky.) Niektorých to evidentne rozhodilo, dokonca aj postupne príchodzích z našej party. Bavilo ma privádzať ľudí do rozpakov. Mal som z toho celkom prdel.

Drahý J. Verím, že sa ti fotka páči, aj keď nie som v ružových baletných šatičkách tvojej dcéry.

Takže taký doplnok k veciam, čo som doteraz nerobil... :))