Od externej dopisovateľky Radky: (len netuším, kam zmizla druhá časť)

Tretí indický kolega, s ktorým sme boli najviac v kontakte, lebo s mojím manželom pracoval aj v ďalšej firme, sa volal Vinod.

Pri príchode do Nemecka bývali všetci naši Indi spolu, len Vinod si radšej našiel samostatné bývanie. Od ostatných Indov sa líšil v schopnosti prispôsobiť sa európskym štandardom správania. Dokázal samostatne vyjadriť svoj názor a aj sa trochu nahnevať. Ale v jednej indickej nectnosti za svojimi súkmeňovcami nezaostával, ba priam vynikal. Na každé stretnutie chodil minimálne s hodinovým meškaním. On tomu hovoril, že funguje podľa stredoindického času. Keď nás aj s manželom a ruským kolegom Vadimom pozval raz k sebe na obed a my dochviľní Stredoeurópania sme prišli presne v určenú hodinu, bol veľmi prekvapený, že ideme tak skoro. Veď on ešte ani len nezačal variť. Na varenie si Vinod pribral bývalého kolegu Bina. Predkrm vyzeral ako kuracie soté a chutil vynikajúco. Škeriaci sa Binu sa nás spýtal, či vieme čo jeme. So samozrejmosťou sme odpovedali, že kura. Na naše prekvapenie nám Binu ukázal, že je to obyčajná nemecká diétna klobása, len šikovne pripravená a správne okorenená. Druhý chod bolo už ozajstné kura s Basmati ryžou. Podľa Binovho vyjadrenia, len veľmi mierne okorené. Rus zvládol len pár hltov, ale ja som bola už taká hladná, že som zjedla všetko aj napriek vypálenej ústnej dutine. Našťastie bol Binu taký ohľaduplný, že jeho menu "pálilo len 2-krát".

Vinod pochádzal, ako aj naši ostatní Indi, z Keraly. Ľudia sú tam nie až tak štíhli ako v ostaných častiach Indie, lebo ako nám Vinod bol prezradil, radi sa kŕmia sladkosťami. Ale pri pobyte v Nemecku ešte všetci poriadne pribrali. Dôvodom bola najmä niekoľkonásobne vyššia konzumácia mäsa. V Kerale sa hovorí jazykom malali. Abeceda má 46 hlások. Nejde tam však o nejaké dĺžne, ale napríklad o prechody medzi hláskami "v" a "n". Aj hláska "a" má 6 rôznych verzií.

Pri jednom z ďalších stretnutí na terase firmy nás Vinod naučil piť čierny čaj s kardamomom. Kardamom je v indickej kuchyni bežným korením a čaju dodá naozaj skvelú chuť. Popri popíjaní čaju sme sa dozvedeli ďalšie zaujímavé zvyklosti z oblasti, z ktorej pochádza. V indickej rodine je najdôležitejším dieťaťom najstaršia dcéra. Celá rodina zarába na jej veno. Malo by to byť minimálne 2 kg zlata. Najstarší syn má za povinnosť dohliadať na výchovu detí najstaršej sestry. Je to kvôli tomu, že otec nie je nikdy istý a len deti dcér sú stopercentne pokrvní príbuzní. Ak nie je rodina dostatočne zámožná alebo má priveľa dcér, musia si ostatné zarobiť na svoju svadbu samy. Jeden známy, Čech pracujúci v Mníchove, mal za kolegyne dve indické programátorky. Boli to šikovné a inteligentné baby, ktoré si v Nemecku zarábali práve na svoje veno. Nemali to však také jednoduché ako slobodní indickí muži. Aby sa neprepadli o dve kasty nižšie v nemravnej európskej spoločnosti, musela na nich dohliadať staršia všeobecne vážená osoba. To, či jej za dohľad museli aj platiť, som sa bohužiaľ nedozvedela.

Vinod mal ako jediný z našich Indov dlhodobú priateľku ešte z čias štúdií. Ona neprišla za ním do Európy, lebo v Indii mala podľa Vinodovych slov dobrú prácu. Neviem si však predstaviť, že by jej rodina dovolila nevydatej odísť za priateľom. Vinod sa do ženenia veľmi nehnal. Vzťah na diaľku mu vyhovoval. Rodina mu ale spravila škrt cez rozpočet. Mladšej sestre jeho priateľky zistili chorobu, ktorá jej časom znemožní mať deti. Musí sa preto čo najskôr vydať, ale keďže je mladšia, musí najprv počkať na sobáš svojej staršej sestry. Z domu vyšiel pokyn a Vinod sa ešte toho roku ženil. O týždeň na to mala svadbu aj jeho švagriná.

Vinod nás pozval na svadbu. Neboli sme si istí, či to myslí vážne, lebo podľa slušných mravov sa musia na svadbu pozvať všetci známi a pozvaní musia sami rozlíšiť zdvorilosť od naozajstného záujmu. Preto sa môj muž spýtal Vinoda ešte raz, či to myslí naozaj vážne. Vinod sa na chvíľu zamyslel a povedal, že skutočne môžeme prísť. Svadba bola naplánovaná na júl. Veľmi sme sa tešili. Chceli sme si zobrať 3 týždne dovolenky, zúčastniť sa svadby a zároveň si poprezerať Indiu. Výlet sa však bohužial nekonal. Pri posedení pri pive v Anglickej záhrade z Vinoda náhodou vyliezlo, že v júli je v Indii obdobie dažďov a všade je tak pol metra vody. Svadby sa v tomto období robia preto, aby sa zminimalizoval počet hostí. Brodiť sa zaplavenou Indiou sa nám nechcelo, preto sme nakoniec celú indickú dovolenku zrušili.

A aby to nebolo také jednoduché, Vinod sa ženil dvakrát. Pri prvom raze zistil, že mu jeho tri mená zapísali v nesprávnom poradí, čo ho tak vytočilo, že prehlásil svadobný obrad za neplatný a vyžiadal si ďalší. Indi z Keraly majú prvé meno ekvivalentné s naším krstným menom, potom nasleduje prvé meno matky a prvé meno otca. Jeho plné meno znelo Vinod Bela Sebastian.

Zisťovali sme od Vinoda aký chce svadobný dar. Povedal, že rozhodne nie nejakú misku, lebo tých už má od svadobných hostí celú zbierku. Keď sa stále nevyjadroval, manžel mu pohrozil, že dostane Jánošíka. Vinod zaklipkal očami a nechápal. Snažili sme sa mu vysvetliť o čo ide, ale mám taký pocit, že neúspešne. Pri jednej z našich pravidelných návštev Slovenska sme v Bratislave na Kamennom námestí v Tescu kúpili vyrezávaného Jánošíka v ráme. Darom bol tak dojatý, že aj trochu zaslzil.

Vinod sa so svojou ženou odsťahoval za sestrou do Kanady a odvtedy o ňom nemáme žiadne správy.