Úslovie "pozerá na svet cez ružové okuliare" sa používa skor ako opis niekoho, kto je úplný salamista, so všetkým je spokojný, nevidí žiadne negatíva. Fráza.

Alebo možno ani nie. Rado1 si asi pred mesiacom kúpil na bicyklovanie žlté okuliare. Nie, že by o tmavé prišiel alebo chcel začať frajeriť na duc-duc akciách. Väčšinou sa na bicykel dostane až po robote - navečer, keď v priľahlých lesoparkoch je už šero. V tamvých okuliaroch videl veľké trt, bez nich to isté, keďže mu stále slzili oči. Už dávnejšie mal od kamaráta požičané žlté okuliare a bola to paráda. V šere s nimi bolo dokonca vidieť lepšie, ako bez okuliarov.
Takže začal nosiť dvoje a keď už sa zmrákalo, vymenil tmavé za žlté a voilá!!!
Všetko sa rozjasnilo, všetko sa zdalo krajšie a - neuveriteľné - hneď sa akosi lepšie do pedálov tlačilo.

Dnes si Rado1 robil kolečko po perifériách Prahy a po nejakom tridsiatom kilometri, napriek slnečnému počasiu, na neho začala padať trudomyseľnosť. Polárna žiara, ktorá zachránila od trudomyseľnosti prvú českú polárnu výpravu, sa nekonala, tak Rado1 vyskúšal zmenu okuliarov.
Wuaw!!! Bola to parádička. Hneď bol plný síl do druhej polovice túry. Žiadne stúpanie sa mu nezdalo neprekonateľné, žiadna, zlým odbočením, predĺžená trasa mu nevyrobila chmúry na čele.

Rado1 uvažuje, že si ich bude brávať aj do roboty, keď sa budú veci sr... kaziť.

Len jedno treba mať na pamäti. Ani žlté okuliare nie sú všespasiteľné. Keď šliapeš záver výletu trištvrte hodiny v totálnom lejaku, brodíš desať centimetrov hlboké kaluže, autá na teba posielajú spŕšky vody z kaluží, keď nohy tuhnú únavou a zimou, vtedy je ti akékoľvek farba okuliarov na prd.
Všetko je smutne sivé...