Dodnes Rado1a nenapadlo uvažovať na tým, aká zahraničná komunita je v Prahe najpočetnejšia. O Toronte sa vraví, že tam je najviac Slovákov. O americkom L.A., že je zasa plné Čechov (ak to Rado1 nepoplietol).

V Prahe je mrte Slovákov. Rado1 sa s nimi stretáva skoro na každom kroku a to teraz neráta kolegov v robote. Tam má k najbližšiemu Slovákovi pár metrov - zhodou okolností je to dlhoročný kamarát ešte z BA.
Ale aj tak si Rado1 nemyslí, že Slovákov je v Prahe najviac. Ešte pred pol rokom býval v pražskej časti Stodůlky a tam bolo strašne veľa Rusov a Ukrajincov. (Rado1 už po rusky veru nevie, takže to nevie rozonať.) Z celého panelákového vchodu ich bola minimálne polovica.

Dnes na úplne opačnom konci Prahy bol kúpiť niečo pod zub v ruských potravinách a večer - pár kilometrov odtiaľ - zaskočil na večeru do hospody, kam ho prilákal vystavený jedálniček s lahôdkami ako Boršč a Ucha (pre neznalých, rybia polievka). Boršč bol moc dobrý. Možno nie úplne fantastický, ako si ho Rado1 drží v pamäti ešte zo stredoškolského zájazdu do ZSSR. Ale je otázne, nakoľko v tej spomienke hrajú úlohy kvalita, nostalgia a zábudlivosť.

Dnes mal Rado1 miesto rohlíka s maslom na večeru Boršč. Nie je to zrovna najdiétnejšie, ale potešilo to jazýček gurmeta.
A navyše mal k tomu zo satelitu film Snatch s ruským simultánnym dabingom. Neopísateľný zážitok... :-)