Ušil som si sedacie vrece podla tohoto vzoru. Kúpil som si 200 litrov polystyrénovej drte na vyplnenie. Odhad bol jednoduchý. Ten originál má rozmery 180x140x30cm. Ja som si ušil "perinu" 200x140cm. Koľko to má akože mať na šírku, netuším, veď je to vrece...
Originál má 9kg, čo by malo byť tak 100 litrov polystyrénu.

Takže keď kúpim 200, budem to mať o trošku plnšie a ešte zvýši na dosypanie po pár mesiacoch, keď sa to trochu zľahne.
Trt makový!!! 200 litrov je vo vnútri a stále je z toho taký maličký placáčik, na ktorom si nepoleňoší ani jeden človek.
Takže to vidím tak na ďaľších 300 litrov!!!

Zreportujem, koľko to nakoniec "zožralo"...

K chladničke. Povytieraná saponátovou vodou a aj tak stále tak divne smrdí novotou. Kamarátka ma presvedčila, že jedine povytierať octovou vodou a hneď ma aj zásobila kelímkom jabĺčneho octu (iný nemala).
Keďže octový smrad akože fakt nemusím, ešte som sa snažil z mamy dostať nejaký iný návod.
Nuž, iný asi naozaj nie je.

Nejako som to tou octovou vodou pošudlil. Nepozvracal som sa. Asi tomu aj pomohla ta rúška na tvár zo starej šatky, ktorú som mal pri sypaní polstyrénovej drte.
Ale izba teda páchne ako boľavá noha. Košele som presunul do spálne a ráno bude mohutné vetranie. Na deň ju zatvorím a večer opáčim, či zabralo.

Každopádne, nezávisle na výsledku ju večer už zapnem do štavy.