Včera som sa poobede rozhodol, že si vyrazim na bicykli. Počasie fajné a možno to bola posledná príležitosť tento rok.

Vďaka neskorému vstávaniu a pomalému raňajkovaniu, som vyrazil až o druhej poobede (teda poranajšie). Keď som predtým pozeral do mapy, kam ísť, uvidel som Slapskú priehradu! Wuaw, tam idem, veď to nevyzerá ani ďaleko. viamichelin.com zahlásil, že to je nejakých 30 kilometrov, pohoda.

Šliapalo sa celkom v pohode, aj keď to nebola žiadna rovinka. Kopcovito tu na okolí je teda poriadne. Na tacháči bolo zrazu 40 kilometrov, čo bol zrovna bod otočky, pokiaľ som chcel zostať na svojom doteraz najdhšom výlete. Ale podľa cedúľ je priehrada len 10 kilometrov! To predsa nemôžem teraz otočiť, to sa nedá!

Áno, došiel som až k vode. Dokonca si chvíľu posedel na móle a pozeral na pomaly klesajúce slnko.
...klesajúce...
Sakra, to nie je veru dobré. Bolo už pol šiestej a mal som hlad. Takže rýchly obed (dva nakladané Hermelíny a nealko pivo) a zaberačka naspäť. Nebol som rýchlejší ako slnko. Zapadlo, keď som bol nejakých 25 kilometrov od baráku. Zvolil som teda cestu síce plnú áut, ale kratšiu.

Kratšiu presne o tých 5 kilometrov, ktoré mi chýbali do okrúhlej stovky. Škoda, stovkový rekord asi zlomím až budúci rok. Pritom stačilo vyraziť o hodinku skôr, poflákať sa okolo priehrady...

Aj tak nevadí. Keď si spomeniem, že pár rokov dozadu pre mňa bol ďiaľkový bicyklový výlet čokoľvek, čo sa hýbalo okolo 30 kilometrov...
Asi starnem! Teší ma takéto starnutie! :))