Ešte sme stále na príliš nízkom stupni vývoja, aby sme sa vedeli ovládať čisto rozumovo. Reflexy majú ešte stále čo hovoriť do reakcií tela. A asi je to aj dobre. Situácie, keď ide o život alebo aspoň o držku sú veľmi rýchle a náš mozog príliš pomalý, aby prebral niekoľko variantov a vybral ten najvhodnejší, ktorý danú sitauáciu vyrieši.
Veľa reflexov máme zadrátovaných v hlave, mieche už od narodenia. Zavrieť oči, keď ti niečo šplechne do tváre, prikrčiť sa, keď sa nad hlavou mihne niečo veľké,...

A potom je mrte reflexov, ktoré človek natlačí do búdky každodennými situáciami alebo zámerným drilom. Skúsenejší šofér nezavrie v panike oči, ale začne brzdiť. A niekoľkoročný adept bojových umení, keď mu niekto v tmavej uličke položí ruku na rameno, nezmrzne od strachu, ale dotyčného automaticky zloží k zemi skôr, ako si uvedomí, že to bol iba vtípek kamarátov.

Ja si takto uz vyše 20 rokov (slovom dvadsať, keby sa to niekomu nezdalo...) drilujem relex, ktorý mi už neraz zachránil celistvosť mojej držky.
Smária, však už toľko nesúr, dôjdem k tomu...

Keď som prvý krát sadol na novokúpeny závodnický bicykel Favorit, utiahol som si poriadne košíky na pedáloch a pustil sa urobiť svoje prvé koliečko okolo baráku. Neznalý ešte záludností prevodov a potrebnej šliapacej sily, dostal som sa zrazu na najtažšom prevode na taký malý briežok...
...dopadlo to úplne klasicky. Sekol som sebou aj s celým bicyklom na bok. :)))

To bolo teda prvý a hneď aj posledný krát, čo som mal na pedáloch natesno utiahnuté košíky. Odvtedy boli vždy mierne povolené. Síce neumožňovali ťahať nohou pedál aj smerom dohora, ale za tie roky rokúce mi tlak dopredu a dole úplne postačoval.
Výhodou bolo, že v prípade akéhokoľvek problému šli nohy vysunúť dozadu a boli voľné. Neraz som takto zachránil svoju držku, keď som sa aj s celým bajkom preklápal dole strmým kopcom ponad predné koleso. Byť prikurtovaný o pedále, padnem na šišku a bajk padne na mňa. Takto som sa ešte stihol odraziť od riaditiek dopredu a skončiť kotúľom kus pred padajúcim bicyklom.

A fčul je 20 rokov drilovania reflexu v prdeli (a to je ešte slušne povedané...). Kúpil som si totiž SPD pedále a botky. A tam sa nevypína noha smerom dozadu, ale vykrútením nohy do strany.
Je niečo iné, keď človek plánuje zastaviť a mozgom si naplánuje ten pohyb členkom. Priekak (prúser je vraj nespisovne ) nastáva, keď ide o desatiny sekundy.

Som si v nedeľu dal také malé zoznamovacie koliečko okolo Hostivařskej priehrady. Zoznámiť moju hlavu s SPD systémom.
Len snáď zásahom nejakého mojho anjela som nezoznámil svoju šišku so zemou a jeden krát dokonca s podvodným svetom priehrady. Odskákali to len ruky, nohy a boky.
Najklasickejšia situácia - idem po uzučkom chodníku tesne popri brehu a keď sa treba prehúpnuť cez nejaký kopčúrik, zrazu je v ceste koreň. Bicykel zastane a treba okamžite dať nohy na zem. Kým hlava pochopí, ako treba tým poondiatym členkom zakrútiť, už ležím na zemi. Väčšinou som v poslednej chvíli nasmeroval pád do svahu, takže sa to dalo zbrzdiť rukou.
Jedenkrát mi teda už aj poriadne zalepilo. Padal som smerom od svahu a podo mnou bola voda. Neviem, čo sa dialo tých pár desatín sekundy, ale zrazu som akosi stál na zemi. Síce kolmo na strmý svah (mať väčšiu hlavu, tak ma do tej vody preváži), ale stál som.

Z tých vtipnejších pádov bol jeden, keď som prechádzal z jednej cestičku k novo postavenému domu. A zrada. Bolo tam na zemi pletivo. Nenápadne čihalo na okoloidúce obete a keď ma malo v dosahu, chňap po mne!!!
Jasne, že ma to okamžite zastavilo a kým mi došlo, čo sa deje, bol som na zemi. Za pobavených úsmevov okoloidúcich... :)

Posledná stresová situácia nastala cestou domov, keď som ešte chcel preskúmať zákutia jedného potoka. Bol tam taký vodorovne naklonený strom, dalo sa popodeň prejsť, ale miesta bolo tak meter a pol. Toto predsa poznám, to je ľahké. Takto som ešte za mladi na bicykli Pionier jazdil popod železničné závory (nie, keď šiel vlak, na jednom už nefunkčnom prechode boli spustené trvalo).
Nuž, že už som drobátko väčší a aj sedím na väčšom bicykli som zistil tak pol metra pred tým stromom. Všade naokolo spústa žihľavy...
...prisámvačku som tie topánky vytrhol z pedálov smerom dozadu.
A tak miesto úplného vyváľania v žihľave som tam len pristál holými nohami.

Zoznamovanie teda skončilo bez újmy na zdraví, ale občas to bolo LTT. Myslím, že úvahy o tom, či kúpiť prilbu alebo nie skončili. Prilba bude a to čím skôr...