O tom, ako si Rado1 prvé dva dni úplne rozbil nohy, ako porušil jedno svoje konzervatívne pravidlo a čo z toho nakoniec vzišlo...

Predpokladám, že na úvodný text si zízal(a) ako puk, co? :)
To bol tak drobátko zámer. Aby ťa to ukecalo kliknúť na zvyšok príspevku. Niečo ako úvodné textíky v Decamerone

Správne zakončenie zimy. Lyžovačkou v Alpách. Bol som tam tretí krát v živote a ľutujem, že som s tým nezačal skôr. Lyžovačka v Alpách je len o kúsok drahšia ako u nás, ale ten lyžiarsky komfort okolo je k nezaplateniu.

Ako som už spomenul, bol som tam tretí krát v živote. Raz minulú zimu, dva krát túto. Vždy na tri dni lyžovania - čtvrtok, piatok, sobota. Obalené z každej strany jedným dňom na cestu. Netuším, či je to nejaké alpské pravidlo alebo zákon schválnosti mojich lyžovačiek, ale všetky tri razy bolo prvý deň - teda štvrtok - hnusné počasie.
Minulý rok na Kaprune husté sneženie, hmla (alebo skôr mrak), viditeľnosť pár metrov. Úplne zničené nohy. Zvyšné dva dni nádherne slnečno, ale čo už, keď som nevládal poriadne lyžovať?
Dva mesiace dozadu to bol Schladming. Štvrtok husté mokré sneženie, ktoré potom prešlo do lejaku (nie popŕchanie, normálny lejak). Hlboký ťažký sneh, ktorého výsledkom boli natoľko zničené nohy, že som ledva chodil. Samozrejme, ďalšie dva dni nádherné počasie, ktoré som ale ulyžoval hlavne na modrých zjazdovkách.

Z troch návštev mala táto posledná najprijateľnejší štvrtok. Nepršalo, viditeľnosť bola dokonca pár desiatok metrov a občas mraky rozfúkalo a videl som aj na celú zjazdovku. Na pár minút, potom zasa mrak a bolo vidieť na pár metrov. Najhoršie bolo, že v noci napadlo fúru snehu a po pár hodinách boli všade nahrnuté bubny.

Už poučený, jazdil som piánko a navádzal som aj kolegu. Napriek tomu nožičky dostali zaberák. Keďže druhý deň bolo neskutočné nádherné počasie a upravené svahy, jazdil som, čo to dalo. (Pár zdržaní bolo pri foteni. Ak bude z tých diáčikov niečo použiteľné, vystavím.) Už poobedie bolo dosť zúfalé. Krásný "červený" svah sa pre mňa stával utrpením. Neboli to elegantné malé "kristiánky", ale skôr brzdenie hranením raz jednou stranou, raz druhou. Dóósť zaberák na nohy. Rozhodnutie, že prdíme na zostávajúcu hodinu premávky vlekov a ideme s kolegom dole, bolo vyslobodením.

Ale k tomu konzervativizmu. Už roky jazdím na klasických rovných lyžiach úctihodnej dĺžky 200cm. Carvingové šialenstvo ma necháva chladným. Po opisoch všetkých známych (to zatáča samo) som bol rozhodnutý si poriadne vycibriť štýl na klasických lyžiach a až potom presedlať na "carvy". Ísť na ne rovno ma neprinúti sa naučiť dobre lyžovať. Moj relatívne vycibrený štýl z rokov minulých na starých rozbitých lyžiach dĺžky 180 však nie a nie dosiahnuť. Robiť s nimi kristiánky v strmom svahu je nesmierne náročné. Nadávajúc na svoju stratenú kondičku, chodím na spinning, trošku (ale naozaj len trošičku) aj do činkárne a napriek tomu mám stále ďaleko k prijateľnému zvládnutiu tých dlhých drievok.

Mal by som ale o tom písať v minulom čase. Druhý deň večer som sa rozhodol. Že ich nechám na priváte a požičiam si tie krátke, smiešne vykrojené čudá. Nuž, akoby som to opísal...
... slasť!!! Že som to neurobil hneď na začiatku. Ten zážitok z lyžovania stál za každý eurocent požičovného.
Napriek tomu, že predošlý deň som na lyžiach už ledva stál, tretí deň som sa do sýtosti vybláznel, akoby som predošlé dva dni vôbec nelyžoval. Som to potom s kolegom rátal a tretí deň sme najazdili plus-mínus 100 kilometrov!!!
A to som cítil, že by som zvládol ešte viac!

Ono je naozaj pravda, že to točí samo. Mierne. Keď však chce človek robiť drobné husté kristiánky, stačí vyvinúť neporovnateľne menšie úsilie. Nie je to drina, je to labúž.
Akurát pri rovnom zjazde sú tie lyže príliš nestabilné a nechce sa im držať priamy smer. Vtedy je jednoduchšie robiť mierne oblúčiky s veľkým polomerom - ideš skoro rovno, ale po hranách a drží to stabilitu. A ani tie oblúčiky nespomaľujú ako pri klasických lyžiach.

Kašlať na konzervativizmus dlhých lyží. Už ich nedám na nohy!!! Možno nebudem mať vybrúsený lyžiarsky štýl, ale budem si lyžovanie užívať. Ako o sebe povedal kolega: "Lyžuju jak prase, ale zlyžuju všechno." :))

Ešte drobná odbočka. Cena, ktorú si ochodný dať za nejakú vec, prudko rastie s akútnosťou jej vlastníctva.
Roky som lyžovával v slnečných okuliaroch. Proste ma otravuje ten molitan pritlačený na ksichte. Akurát, keď sneží, fúka, podvedome zatváram oči a trt vidím. Navyže oči dosť trpia a potom ich mám niekoľko dní zapálené – hlavne viečka.
Tak som sa rozhodol, že si teda kúpim poriadne lyžiarske okuliare. S molitanom, čo otravujhe minimálne, s protizahmlievacou úpravou a s polarizačným filtrom (vraj v hmle na nezaplatenie). Takéto niečo stojí už pár šušníkov. Obehol som niekoľko výpredajov, ale výber zimného tovaru je už minimálny. Nuž čo, teraz to ešte zvládnem zasa so slnečnými okuliarmi a budúcu sezónu niečo zoženiem. Tak do 1500 bubákov, zasa nepotrebujem žiadne závodné ultraznačkové, že?
A ako to skončilo? Po prvom dni, ked som v snežení a mrakoch slziacimi očami nič nevidel, som po lyžovačke preliezol všetky dva športové obchody v údolí a vysolil 130 eurošušňov za lyžiarske okuliare. Bez mihnutia slziaceho, spuchnutého oka...