Od externého dopisovateľa Pala M.:

V posledných rokoch sa veľa hovorí o klonovaní. Cieľom klonovania je vyrobiť dokonalú identickú kópiu. Ale už odjakživa existujú kópie ktoré nie sú až také dokonalé – dvojníci. Dvojníci v Číne však majú svoje zvláštnosti.

Keď som včera išiel do práce, chytil som zvláštneho taxikára. S taxíkmi je to v Šanghaji celkom iné ako na Slovensku. Taxíky sú tu pomerne lacné (hlavne tie, na ktorých sa vozíme do práce a z práce, pretože nám ich firma prepláca). Ale celkovo nie sú príliš drahé, a to ani pre domácich. Až máme s tým niekedy problémy. Veru, v prípade taxíkov nie je dobré, keď si ich môže dovoliť každý. Taxíkov je totiž obmedzený počet, pričom Číňanov je v Šanghaji vyše 16 miliónov (a stále pribúdajú). To je trikrát viac ako na celom Slovensku a všetci sú nahustení v jednom meste. Normálne sa Číňania v taxíkoch nevyvážajú. Nepátral som prečo, ale asi je im ľúto peňazí. Takže mi bežne stačí pri kraji cesty zdvihnúť ruku a o chvíľu pri mne stojí taxík. Paráda. Ale keď začne pršať (stačí malé popŕchanie), situácia sa razom brutálne zmení. Číňania stojaci na autobusových zastávkách okamžite začnú o dušu mávať na taxíky a pri tom počte o chvíľu niet jediného voľného taxíka. A je to v prdeli. Číňania asi nemajú radi dážď. Keď začne pršať práve keď odchádzam z práce, môžem akurát tak stáť pri ceste ako soľný stĺp a moknúť. Vtedy to vo mne väčšinou poriadne nakypí.

Lenže vlastne som chcel písať o niečom úplne inom... Mal som zvláštneho taxikára. Bol to Ján Čarnogurský.

Nie, samozrejme to nebol ten bývalý predseda vlády, KDH a bývalý-bohvie-čo-ešte. Ten samozrejme nerobí taxikára v Šanghaji. Bola to jeho čínska verzia: tvar hlavy, plešina, okuliare, držanie tela, štýl oblečenia. To, čo som zo zadného sedadla videl (pohľad zozadu plus spätné zrkadlo), vo mne vyvolalo ten dojem. Čarnogurský. A to nebolo prvý krát, čo mi nejaký Číňan (prípadne Číňanka) pripomínal niekoho zo Slovenska. Na CCTV-3 uvádza spevácku súťaž čínsky Pročko (fakt sa naňho podobá), na Star-Sports zasa uvádza F1 Ivan Lexa (ten bradatý, tučný a okuliarnatý Lexa, nie ten nový čo sa vrátil z Južnej Afriky)... A samozrejme nielen známe osobnosti majú svojich čínskych dvojníkov, ale aj obyčajní ľudia. Takže som už stretol čínske verzie niekoľkých svojich známych (Rado1a zatiaľ nie).

Ale v Číne existuje aj iný druh dvojníkov. To nie sú takí, čo sa na človeka fyzicky podobajú. Keď sa Čína začala otvárať svetu, veľa firiem tu chcelo robiť biznis. Miliardový trh znamená veľa. Lacná pracovná sila tiež. Ale čínska vláda firmy do Číny len tak nevpustila – podmienila to povinnosťou otvoriť spoločný podnik. Polovicu vlastní samotná firma, druhú polovicu čínska vláda. A zahraničné firmy naklusali do tohto spolku, zjavne s myšlienkou "lepšia polovica zisku ako žiaden zisk". Ale tým to iba začalo. Zahraničné firmy síce majú svojich zahraničných manažérov, aby mohli riadiť čínskych zamestnancov. Ale, každý taký zahraničný manažér má prideleného čínskeho partnera, ktorý je formálne jeho podriadený... Ale v skutočnosti má Číňan väčšie právomoci. Niekedy dokonca úplne obchádzajú rozhodnutia zo zahraničia. A do niektorých oblastí zahraničie už nevidí vôbec. Hlavne do financií – platy, predaje produktov, nákupy zariadenia. Síce takéto záležitosti nie sú náplňou mojej práce, ale z toho čo som sa podozvedal sa mi zdá, že sa to zahraničným firmám nemôže veľmi oplácať: Napríklad, Číňania nepredali žiadnu pôdu. Všetko sú prenájmy – síce na dlhé časy, 100 rokov a podobne, ale verím tomu, že sa potom o to prihlásia (viď Hongkong). Takisto je tu značná prezamestnanosť – firma si musí prenajať v industriálnom parku pozemok, ale iba malá časť môže byť zastavaná – zvyšok sú trávničky, parčíky, o ktoré sa musia starať záhradníci. Takisto je všade plno upratovačiek (keď tak uprostred práce začnú človeku štuchať s mopom do stoličky, to je paráda!), dole sú vrátnici, recepčné, obsluha výťahu... Takíto ľudia síce sú lacní, ale neviem, či sa to tým nadbytočným počtom nevyrovná. A "odborní pracovníci" lacní rozhodne nie sú. V absolútnej hodnote sú dokonca drahší ako na Slovensku. Odborní-neodborní, kvalita je stále čínska. Takže treba dôslednejšiu kontrolu ako inde, čo sa samozrejme predražuje... Takisto čínski zákazníci majú zvyk neplatiť za účty. Niečo zaplatia vopred, potom dostanú inštaláciu... a zvyšok sa snažia nezaplatiť. Zákazníci sú tiež štátne čínske firmy, čiže súdiť sa s nimi pri súčasnej čínskej legislatíve nie je dvakrát rozumné. Len sa čudujem vedeniam zahraničných firiem, že si to nevedia spočítať. Ale to je ich problém. Ja som tu na technické záležitosti a nie na financie. A možno je to tak lepšie, inak by to vo mne asi statočne nakypelo každý deň.
Keď tak nad tým uvažujem, tak to tí Číňania vlastne dobre spravili. Pri porovnaní so Slovenskom rozhodne. Životná úroveň im stúpa a nemuseli pre to urobiť takmer nič. Aj to ADSL tu mali skôr, lacnejšie a bez limitu na prenesené dáta. Na základnej škole sme sa na zemepise učili, že Čína je rozvojová krajina. Dnes to rozhodne neplatí. Možno rozvíjaná. Veď vyzerá rozvojová krajina takto?