Športového ducha vidieť

  • Posted on: 30 January 2005
  • By: Rado1

Nie, Rado1 sa teraz nejde chváliť svojimi obdivuhodnými športovými výkonami. To by potom nevedel, čo napísať do druhej vety...

Dnes v rámci poznávacieho zájazdu po Prahe bol zabehnúť k jazierku, ktoré je len - čo by silnejší chlap dočúral - od jeho domu. Jazierko je z väčšej časti zamrznuté, na tej voľnej časti sú labute zblbnuté ľudským kŕmením (a teda neodleteli, ako to labute na zimu bežne robia). Až potiaľto je to výjav, ktorý Rado1 každú zimu zažíval aj v Bratislave.

Čo ho milo prekvapilo, bola tá zamrznutá časť jazera.
Očakával by tam nával detvákov korčulujúcich len tak naverímboha, učiace sa všelijaké piruety, ale hlavne hokejovú vačšinu, čo na vyzametanom plácku hustí do bránok z čapíc, topánok a batohov. Očakával predvídavo. Boli tam. Ale čo neočakával, boli tie hlúčiky starých fotrov, ktorí tam hrali hokej tiež. A počas Rado1ovho koliečka okolo jazera ich neustále pribúdalo. Podľa pokrikov a pozdravov to boli staré party, ktoré hrávajú pravidelne.

Na Slovensku, keď zažil decká na zamrznutom rybníku, tak fotrovci len postávali na brehu, kecali, pofajčievali a snívali o svojom pivsonovi v chladničke. Keď už bola orosená predstava neudržateľná, zahulákali na decká a šlo sa domov...

Alebo nikdy nenatrafil na ten správny rybníček.

Rubrika: