Tento posledný víkend mal Rado1 zaujímavý ani nie tak z pohľadu našlapanosti akciami, ako skôr to, že sa mu prihodili veci, čo sa často nedejú...

V piatok sa Rado1ovi cestou domov (teraz má na mysli k rodičom, tam kde vyrastal, chodil na základnú a strednú školu... Však vieš.) prihodilo totok:
cestou okolo Trenčína, mohlo byť skoro k polnoci, zrazu len začul zarinčanie akéhosi plechu. Normálka, každú chvíľu sa po ceste čosi povaľuje a Rado1 mohol byť rád, že mu to nepreseklo gumu. Nejaký taký drobný červík v ňom však zavŕtal a Rado1 zastavil asi o kilometer ďalej na pumpe. Ten zvuk totiž znel presne tak, ako by znela poznávacia značka, keby odpadla.
Rado1 vystúpil, pozrel na zadnú ŠPZtku. Pohoda, je na mieste, môže sa ísť ďalej. Pokiaľ máš aspoň trošku Rado1ovej paranoie, určite sa ti chce na Rado1a zavolať: "Magóór. A predná ŠPZ nič?!?!" Presne toto napadlo Rado1a asi 200 metrov od pumpy. Zastavil na krajnici, pozrel na predok auta a...
... bol to Šmidke (pre neznalých, je to pointa z asi 20 ročného vtipu).

ŠPZtka sa našla veľmi rýchlo, nebolo ju treba ani s baterkou hľadať v priekope. Kedže po nej prešlo niekoľko áut, bola stočena do ruličky, ale stále bola použiteľná. Rado1 ju hodil za sedačky a šlo sa ďalej.

V sobotu na to bol v Prievidzi. Pri prechádzke pri rieke videl, ako partii chalanov spadla volejbalka do vody. Partia bola na jednom brehu rieky, lopta kúsoček od druhého brehu. Presne toho, kde stál aj Rado1 s priateľkou. Rado1 chvíľu zvažoval situáciu, odhadoval vzdialenosti a usúdil, že "úloha má riešenie". Vyliezol na nejaké korene trčiace nad vodu a loptu zachránil.
Pár hodín na to zobral stopársky pár, ktorý stál v príliš veľkej prdeli, aby mali šancu dostať sa v ten večer na jedno pleso v Tatrách. Zaviezol ich na pumpu na výpadovke na Poprad za Martinom, dal im papiere na kreslenie stopárských "ceduliek", poukazoval na mape, kde sa majú dať vysadiť, kadiaľ sa dá isť pešo, ak nič nestopnú a ešte poradil, kadiaľ stopovať cestou naspäť do Česka.

Za jeden deň sa vyskytli hneď dve príležitosti na dobrý skutok. Bola to náhoda? Rado1 pomohol úplne automaticky.
Čo však, keď to bola skúška, či si zaslúžil to šťastie pri hľadaní ŠPZtky? Keby neobstál, zasa by ju stratil? Alebo by si zlomil nohu? Alebo by sa neho šťastie vyprdlo nabudúce?

V jednej knihe Rado1ovho obľúbeného autora jeden z hrdinov vysvetľoval prírodný "princíp parity". Keď sa ti čosi podarí, musí sa ti zákonite čosi pokašľať. Vysvetľoval to po úspešnom HW zásahu a následne na to sa mu vysypali špendlíky na koberec.
Rado1 k tomu dodáva: Princíp parity sa dá vykompenzovať, keď prijatú dávku šťastia odovzdás zasa ďalej.
Rado1 len dúfa, že to naozaj platí a ľahké nájdenie ŠPZtky (lebo stratiť ju by bol dosť priekak) nebude kompenzované nejakým nešťastím. (Teda ak neráta už asi týždenný zápal priedušiek.)