Keď bol Rado1 pred pár týžďňami u rodičov na Slovensku, chrochtal blahom nad asi 20 centimetrami snehu. Spomínal hneď na časy mladého svišťa, keď bola takáto zima každý rok.

Keby len 20 cm. Bežných bývalo aj viac, nehovoriac o polmetrových snežných valoch, ktoré z cesty odhrnul pluh na kraje chodníka. Vidieť v zime trávu bolo pomaly niečo oplzlé a nepatričné.

Dotiaľ, dokiaľ Rado1 nezačal žiť v Bratislave. Tam suchá hlina a omrznutá tráva je štandarný prejav zimy a keď napadne jeden-dva centimetre snehu, je z toho nezvladnuteľná kalamita.
Odvtedy Rado1 zažíval poriadne nádielky snehu len keď za snehom vyslovene vycestoval. Buď Nízke Tatry alebo Orava.
A minulý týždeň...


... paráda. V Prahe (neskôr sa dozvedel, že aj v Bratislave a inde) sa rozbláznela Perinbaba a sypalo a sypalo.

"Spoustu lidí to naštvalo, ale všeobecně se to považovalo za dobrý krok" [Douglas Adams]. A Rado1 bol nadšený. Neskalilo to ani nadávanie šoférov a ranné kalamity (Rado1a sa našťastie žiadna z nich netýka), dokonca si jazdu v snehovej brečke užíval a predbiehal šuchtajúce sa baworáky, kde sa dalo (teda tam, kde boli dva pruhy pre jeden smer).

A čo Rado1a teší ešte viac, stav pretrváva. Síce nesneží už toľko, ale pravidelne jemný poprašok pribudne. Cesty už zostávajú v pohode zjazdné a okolie je zároveň krásne biele.
Na veľké mesto, kde zima znamená šeď a blato, vysoký nadštandard...