Zamestnať príbuzného? Kamaráta? Známeho?
Človek sa všeličo dozvie. A určité veci mu nedajú a nútia ho nejako zareagovať. Keď už nijako ináč, aspoň grafomanským výplodom, ktorý aj tak bude čítať minimum ľudí...
Už roky rokúce tvrdím, že zamestnať rodinného príslušníka alebo kamaráta, je zarobiť si na poriadny priekak.
Nejde len o to, že by sa navzájom bratranec so seternicou, strýko so synovcom a podobne, nemali radi. Úplne stačí, že majú rozdielny názor na pracovné tempo, dodržiavanie pracovných postupov, chuť niečo sa naučiť a podobne.
Počuj, neondi sa. Ty máš teraz totok tú firmu, darí sa ti, tutok Pišta dostal kopačky z úradu, on vie máknuť, veď na úrade makal aj za troch. Vezmi ho, nech nesedí doma na podpore...
Tak si povieš, že však skúsiš. Buď to výjde alebo to nevýjde.
Priekak je, keď to nevýjde. Pišta síce makal na úrade za troch, čo ale znamenalo, ze chodil kupovat noviny aj vrátnikovi a nie len svojmu šéfovi a odchádzal z práce až o tretej a nie o druhej ako všetci ostatní. Čo sa trošku rozcháza s tvojou predstavou o "makaní". Síce nevyžaduješ, aby tvoji ľudia robili 16 hodín denne ako ty, ale tých 7-8 hodín po nich chceš výkon. Tak dáš s Pištom debatu, že takto to teda ďalej nejde a že sa budete musieť rozlúčiť. Ale, že nie si sviňa, tak mu ponúkaš dokončiť tých pár dní do konca mesiaca, nech mu dáš celú výplatu.
To ale tetke nevysvetlíš. Zrazu nie si "tomu nášmu Onďovi sa ti v tej Prahe darí, aj na dovolenku do Talianska na týždeň šiel, on tým Čehúňom ukáže, ako sa robí". Zrazu si "tá čvarga, čo sme jej nie dosť dobrí, zadok si výváža mafiánskym fárom a človeka vlastnej krve na ulicu vykopne".
Darmo si potom hlavu o múr trieskaš, darmo sa zastrájaš, že príbuzného už ani bohovi do svojej firmy.
A pod týmito nepríjemnými dojmami začneš uvažovať, ako si sa do tohoto srabu dostal. Každého svojho zamestnanca si prijímal na základe pohovoru. Preštudoval si sívíčko každého z nich, podrobil si ho krížovému výsluchu, ak to bolo možné, získal si referencie od ľudí z fachu.
A kde bola ta chyba? Nuž, že si zožral aj s navijákom referenciu od niekoho, koho referencia bola klamlivá. Už nehrá rolu, či zámerne (Kua, Jožo je lempl, ale najlepší kamoš zo strednej, toľko sme sa spolu nachlastali, niekam ho pretlačím) alebo nechtiac (Ako to, že je náš Ďusi sprostý? To nie je pravda! Celkom sám, samučíčký urobil strechu na kravíne. Tú klimazóniu museli už vyrobiť pokazenú! Veď vravím, že klimatáciu, čo ma opravuješ, nejsom sprostý!)
Takže príbuzných a kamarátov nebrať. Je veľká šanca, že to skončí vojnou v rodine alebo redukciou zoznamu kamarátov.
Kam však siaha toto pravidlo? Čo kamarátov kamarát? Čo známy zo štvrtkového fotbálku? Čo člen Mazda klubu, na webe ktorého som zaregistrovaný? Ak potom takého budem musieť vyhodiť, tak si vyslúžim pľuvanec do piva, jednu v šatni po hube, zrušenie účtu na webe Mazda klubu. Zrazu si musím hľadať na fotbal inú partu, lebo "akosi je nás tu veľa, vieš, to nemá nič spoločné s Braňom, ale ideme hrať sídliskovú ligu a ty nemôžeš na tréningy už o piatej". Zrazu sa nedostaneš na tuning zraz, lebo "vieš, účet na webe ti vyexpiroval automaticky, je tam také pravidlo, že kto sa dlho neprihlási, tak ho to zruši. Hmm, že si sa prihlasoval? Asi nejaká chyba. Vieš, ale toto je súkromná párty len pre tých, čo sa zaregistrovali, musím ťa požiadať, aby si odišiel..."
Čo fčul? Poriadne sa prefackovať a zaprísahať sa, že už nikdy sa neriadiť referenciou, pokiaľ to nebude referencia človeka, za ktorého dám ruku do ohňa.
A nejaké poučenie, ako sa na správnu bájku patri?
Máš svoju hlavu, použi ju...