Asi je to úchylné písať akurát na Silvestra o niečom, čo sa udialo asi pred mesiacom. Ale prečo nie? Chvíľa času, keď sa budem musieť zberať do mesta a upratovať sa mi zrovna nechce...

Takže, ako som sa zošúpal.
Vyše mesiac dozadu som vo fitku, kam chodím na spinning, povedal babene na recepcii "chcem ísť na solárium". Moja pleť nejaký ten dotyk slnka - aj keď umelého - potrebuje. Na prvý pohľad celkom nevinná veta, ale keby som vedel, čo všetko spôsobí, radšej si do jazyka zahryznem...

Vravel som babene, že chcem nejaký slabý stroj, lebo že sa rýchlo spálim. Ona, že to je blbosť, že veď som tmavý typ a podobne. A keďže som nikdy v takej svetelnej rakvi ešte neležal, šla mi všetko poukazovať, ako sa ovláda. Moja prvá otázka bola, kde sa reguluje výkon trubíc.
- To nebudete potrebovať, to kľudne nechajte tak, ako to je.
A pokračovala vo vysvetľovaní, kde sa ovláda hlasitosť rádia, kde sa spúšťa hlasový help a podobne. Nakoniec som z nej vydoloval aj info, kde sa reguluje výkon trubíc.

Ľahol som si a zaklapil veko rakvy!
Keďže sa mi nos a pery začnú hneď lúpať, stiahol som si výkon ksichtieho žiariča skoro na minimum. Však na tvár mi svieti skoro každý deň reálne slnko.
Čo však s výkonom toho, čo svieti na telo? Regulovať sa to dá v nejakým imaginárnych jednotkách od nula po neviemkoľko. Tak som tomu ubral asi zo 20 percent, len tak pre istotu. Ku koncu začalo trošku pripekať na zadok, ale však už len minúta do konca, to zvládnem.
Zvládol som v pohode...
...pár hodín.

Prvú noc som nespal skoro vôbec. Bolelo ma celé telo a mal som zimnicu zo spálenia. Najviac prdel a spredu okolo pása. Druhý deň - už s pomocou pantenolovej emulzie - to bolo o trošičku lepšie. Ale naozaj len o trošičku. Každe pohnutie v posteli mi spôsobilo bolesť a hneď som sa zobudil. Dva dni na to som odšliapal tréning spinningu úplne v pohode. Ale to som mal na sebe elastické cyklogate, ktoré veľa pohybu na zadok nepustili.

Asi až štvrtú noc som dokázal prespať celú. Bol som červený ako rak. Totálne. Asi po desiatich dňoch červenosť ustúpila a nahradila ju veľmi mierne zhnednutá koža. Tak mierne, že si vravím, či to stálo za to. Ale farba nebola ten dôvod, prečo som do toho liezol.

Pár dní na to začalo šúpanie. Oproti klasickému, aké som doteraz zažíval pri náhodnom letnom pripálení trvalo vyše dva týždne. Jednak bolo na etapy, jednak bolo celotelové.
Začalo na zadku, bedrách a lone - tam som bol spálený najviac. Pokračovalo na brucho, hruď a chrbát. A posledné boli najodolnejšie nohy. Problémom bolo - čo nakoniec spôsobilo, že to šúpanie trvalo tak dlho - že som dosť chlpatý. Zadok, lono, brucho a hlavne nohy. Také to šúpanie pliec, kde človek tomu napomôže a sťahuje zo seba pláty mŕtvej kože, tu boli platné ako hadovi koleno.

Takže asi až tak týždeň pred Vianocami zo mňa zliezli aj posledné kúsky starej kože a ja som sa zasa cítil fajn.

Nie, že by som uz nikdy do solárka nevliezol. Ale to si najprv zistím výkon tých strojov, niekde skúsim vygoogliť svetelný výkon slnka u nás v lete a podľa toho sa zariadim...