Ak by si nevedel presne rozoznať psie hovienko od ostatných, prečítaj si túto knižku (podotýkam, že sa jedná o detskú knižku). Ale dnes mám v úmysle písať o tvrdej realite - stret so psím hovienkom telo na telo!!!

V sobotu som bol na jednej párty u kolegu toť mimo Prahu. Uprostred večera bolo treba zakočiť do Prahy kohosi ešte vyzdvihnúť. Parkoval som na takom štrkovom parkovisku (dosť podstatné info). Viezol som kolegovu manželku, lebo ona vedela, koho a kde naložiť.
Ako tak idem, cítim strašný smrad. Žeby zvonka? Zapnúť vnútorný okruh ventilácie - ešte horšie!!!
Smrdí tak ONA?!?! Šmária, to snáď nie. Aj keby ju poblinkal ich mladučký synátor, snáď by nešla neprezlečená? Kua, čo to môže byť? Smrad bol čoraz horší...

Nejako sme naložili ich rodinnú kamarátku, došli naspať. Keď som sa u nich vyzúval, pozerám, na rohožke - podotýkam, že bielej - zostávajú po mojej teniske akési čmuhy. Hnedé. Páchnuce!!! Otočím tenisku...
... a bol to Šmidke!!!

Mám tenisky s naozaj dobrými drapákmi, takže si vieš živo predstaviť, aký pohľad sa mi naskytol.

S previnilým výrazom som šiel oznámiť tú jóbovku domácim (správa "rozmazal som vám poriadne smradľavé psie hovno na rohozke na chodbe" sa nedá oznámiť moc veselo...) a požiadať o nejaké špáradlo a silný prúd vody z hadice niekde na záhrade.

Ako na potvoru, prívod vody na záhrade haproval a tak som si musel vystačiť s vodou z plastových flaší. Veru nie, bez tlaku vody to nejde...
Nejako som to trápne oškriabal a s blahosklonným dovolením pani domácej dokončil na záchode v umývadle.

Samo, že mi bolo jasné, že teniska nebola jediná, čo si to odskákala. Takže do auta, posvietiť baterkou...
Očakával som zamazaný koberček (ešteže je gumový!!!). To, že tam nájdem cely psi klát, to ma teda zaskočilo!!! Okrem neho aj hromadu štrku.
Asi to bude vysvetlenie. Na tom štrkovou parkovisku som nejako musel "zdviháčikom" nakopnúť tu hrudu štrku nalepenú na tom psiom hovienku. Alebo sa mi to na tenisku nalepilo a dostal som to do auta ako žeriav v hutiach s takým tým obrovským magnetom. Takže vysypať ten bordel, oškrabat rohožku (ďakujem predvídateľnosti, že som si nechal v aute tie lacné gumové a nekúpil pekné textilné), opláchnuť ako-tak vodou.
Nie, cestou domov bola stočená vzadu a doprial som jej potom poriadne natlakovanej horúcej sprchy. Ani teniska sa nevyhla protichemickej očiste.

A aby toho nebolo málo, na druhý deň, keď som nasadal do auta, stále cítim ten smrad. Vyjdem s autom na svetlo, pozerám, kde čo som nechal nepovšimnuté.
Hmm. Taká malá mazanička na prahu. To snáď nemôže smrdieť až TOĽKO!!!
Drobné osvietenie mysle... Kuknem zospodu na dvere - neuveríš, aký kusisko sa dokáže držať sám od seba prilepený!!!
Takže až teraz je očista definitívne skončená.

Ešte drobný dodatok. Samo, že na párty z toho mali všetci náramnú srandu. Ani sa im nedivím. :)))
Zhodli sa ale v tom, že ma postretne šťastie. Nikto už nevedel, o aký časový horizont sa v prípade rozmáznutých psích hovienok jedná. Ak to je deň-dva, mám to už za sebou. Šťastie potom asi bolo, že som nenabúral, že bolo pekné počasie, že som bol dnes konečne na korčuliach.
Ak to platí dlhodobo, znamená to, že nájdem na predaj byt, aký mi bude vyhovovať?
Alebo nebodaj, že sa mi do života pripletie Ona?!?! :)))

Radšej sa budem držať klasického Optimista nemôže byť príjemne prekvapený...