Rado1 sa zasa po strašne dlhej dobe stal cestovateľom ponad vodu (zatiaľ takto cestoval iba raz). Schválne nepíše, že ponad veľkú. Je otázne, či tých pár kilometrov je veľká voda alebo len sakra široká rieka (so slanou vodou a ropou z tankerov).

Tento článok píše práve na letisku v Londýne, kde strávil čosi málo cez 24 hodín. Keď škrtne pracovné stretnutia a súkromné pivo so sestrou, zostáva pár minút času, kde by sa mali natesnať všetky tie zážitky, ktoré teraz bude opisovať.
No...
... aby pravdu povedal, tie zvyšné minúty presedel buď v lietadle alebo v aute. Takže zážitky budú maximálne z týchto zákutí.

Prílet do Londýna.
Pod lietadlom len nekonečné rozľahlá plocha našuchorených oblakov. Niečo ako neupravená zjazdovka a ešte k tomu vodorovne. Tam by sa teda moc zjazdovať nedalo. A bežkár, ktorý by sa v takých našuchorených pahorkoch rozhodol preraziť "stopu" by musel byť šialenec. Táto "snežná" krajina by bola ideálna na snežný skúter. Len, čo si to Rado1 pomyslel, už fičalo v protismere tesne po povrchu "snehu" čosi malé, rýchle, proste skútroidné. Až keď to prifičalo bližšie, bolo rozoznať vojenské lietadlo.
Občas bolo vidieť v "snežných" jamách mestečká, polia, cesty, rieky, dokonca lode, autá, atď, atď,...
Zrazu však sneh nevystriedali domčeky a cesty, ale jednoliata tmavá textúra, pri ktorej sa nedalo odhadnúť ako je hlboko. Až malá loďka objasnila situáciu - bola to voda a bola teda sakra hlboko (podľa hlásenia rozhlasu po drôte okolo 10 kilometrov).
Pohľad z okna pred pristátím, keď letová výška bola, čo by kameňom dohodil, vyzeral asi takto: golfové ihrisko, pole, golfové ihrisko, za hrsť stromov, golfové ihrisko, jachting klub,... Takto sa opakujúc asi 5 minút.

Drobná poznámka: nikdy si nepolož peňaženku vedľa seba na sedadlo a už vôbec ju nezakry prečítanými novinami. To sa ti potom môže stať - presne ako Rado1ovi - že si na peňaženku spomenieš, až keď budeš nastupovať do taxíka. Ale našťastie, proces "návratu stratenej identity" bol rýchly, hlavne aj zásluhou lepšie anglicky hovoriaceho kolegu.

Zážitky s autami.
Prvý bol ten, že Rado1 očakával na letisku taxikára. Bol to však maník v obleku s kravatou, ktorý presne poznal firmu, kam šiel, a ľudí, čo tam robia. Reku, asi chceli ušetriť za taxána, tak poslali niekoho z kolegov. Nakoniec sa z neho predsa len vykľul taxikár. A nebol jediný, ktorý ho za tie dva dni viezol. Rado1 získal dojem, že v Londýne jazdia 2 druhy taxíkov. Také tie kvázi staré, čierne, guľaté, ktoré sú vraj hovädsky drahé alebo potom najnovšie modely Forda so šoférom oháknutým lepšie ako väčšina slovenských majiteľov firiem. Snáď bude mať Rado1 ešte príležitosť tento jav detailnejšie študovať.

Druhý zážitok nebol len o autách. Hovoril pravdepodobne aj o vysokých cenách bývania v Londýne (je to jedno z troch najdrahších miest na svete?). Rado1ova šéfka, ktorá pravdepodobne nemá nízky plat, býva v maličkom domčúriku. Čo Rado1a zaujalo, bola rozsiahla knižnica (Rado1 má ale aj tak väčšiu, aj keď užšie zameranú) a audio aparatúra postaršieho dáta, ale stále vysokej úrovne. Komu niečo hovorí kazeťák Nakamitchi, vie o čom Rado1 hovorí. Celý dojem nonšalantného vysokého štýlu bol zavŕšený jazdou v šporťáku značky Lotus s výkonom cez 250 koní (asi ako štyri Rado1ove Škody Felácie). Jasné, že sa iba viezol. Pri ľavostrannom šialenstve by tú krásnu hračku rozflákal na prvej križovatke.

Keď už sme pri križovatkách. Angláni narvú kruhový objazd všade, kde sa len dá. Je to obyčajná malá križovatka dvoch úzkych ciest? No a čo? Do stredu križovatky sa bielou farbou namaľuje kruh so šípkami a kruhový objazd je hotový. Čo na tom, že ten kruh má častokrát priemer iba jeden meter, takže sledovať kolesami jeho krivku je nemožné... A na dovŕšenie všetkého prechádzal križovatku (našťastie len ako spolujazdec) úplne šialeného tvaru. Kruhový objazd, v ktorom sa ide štandardne anglicky doľava. A na jeho obvode niekoľko maličkých kruhových objazdov, kde sa jazdí vpravo!!!
Toto nie je fotka priamo odtiaľ, ale je to skoro to isté.

Keby to mal Rado1 odšoférovať, asi by to musel blikajúc a trúbiac prejsť rovno krížom cez stred.

Čas sa kráti, Rado1 balí papyrus a zberá sa k odletovej bráne. Hmm. Ako správne preložiť "gate" v tomto prípade? Nevšimol si, ako tomu nadávajú na letisku v Prahe.

Mimochodom - miešanky a černošky sú krásne ženy!!!