... alebo skôr tri-a-poltý?

Amerika 3. diel...
(a posledny)!

Srdecny pozdrav z domova...
No, z Viedne, ale to je uz skoro doma. Tentokrat mi kufor nestratili a ani som nan dlho necakal. Zato som v Charlotte absolvoval prehliadku na letisku a musim povedat, ze to, co hovorila Vierka Stopka, je uplna a neprikraslena pravda. Vliezli mi do pocitacovej kabely, prezreli uuuplne vsetko, preryli batoztek vcitane vsetkych priehradok vo fotakovej kabelke, preskumali vsetky priehradky v penazenke vcitane vizitiek, do roentgenu strcili aj moje vyzute topanky a este ma div z gati nezvliekli, kedze som mal kovovu pracku na remeni. No zazitok...
Inak to bolo OK, vo Washingtone som nezabludil, tentokrat to bolo jednoduche, batozinu prelozili sami, nemusel som absolvovat ziadnu dalsiu kontrolu, takze som pohodlne vsetko stihol. Lietadlo bolo poloprazdne, nuz som okupoval 2 sedadla, aspon som si trochu pospal, vrestalo tam iba jedno decko a podlo toho, ako vrestalo, muselo byt riadne hystericke. Myslim, ze vrieskalo z trucu. Ale bolo viac ako 5 metrov odo mna, tak mi to netrhalo bubienky.
A pri prilete som podla Dunaja zaregistroval Wachau, Krems, no a Vieden som mal ako na dlani. Ba aj firmu som videl.

A teraz posledne americke zazitky.
Minuly piatok ma moji novi nemecki znami vzali na prehliadku automobilovej fabriky BMW pri meste Spartanburg. Kus Nemecka v Amerike. Ale aspon som videl, ako sa vyrabaju auta. Fotak mi vsak pri vstupe odobrali, takze dokumenty nebudu. Iba ak zo vstupnej haly.
Vecer sme sa zmontovali v Charlotte. Kto to nevidel, aj by si myslel, ze si to vymyslam, ale zvykom byva, ze v bare i v restauracii byvaju na stole arasidy. No a tie sa osupu a cely ten bordel sa smari na zem. Takze sa tam stupa po zvyskoch arasidov a po inom bordeli a nikomu to nevadi. A ked zatvaraju bar o 2.00, viete si predstavit, ako to tam vyzera?

V sobotu, ked sme konecne vstali a zistili, kde je sever, pomotali sme sa po nakupnom centre (neviem vsak kde, na mape som to zatial nenasiel), a skoncili v kine. (Myslim, ze dalsi diel Terminatora uz nemusim vidiet....) V nedelu sme vyrazili na poobedny vylet na jednu zaujimavu skalu - Chimney Rock, nejake digitalne fotky, co fotil Johannes pripojim volakedy neskor. Vyletnikov tam bolo na mraky, ale bolo to pekne a stalo to za to. Tak sa mi splnil aspon jeden maly sen, volaco som videl a nesedel som furt za tym sialenym pocitacom.

Apropos, vodovod. Ako som uz pisal, Potemkinova dedina, resp. Kocurkovo su uplne nic proti oprave tecuceho ventilu. Konecny stav vyzera tak, ze pod tu ruru, ktorou odviedli vodu o 2 metre vedla (s tym istym efektom - kaluz v kuchyni), dali misku. Tak ten kybel stacilo vyliat 1x denne. Miska pretecie raz-dva. Nech ziju americki vodovodni opravari!!!!
Poznam iba jediny priklad takehoto riesenia - precitajte si rozpravky o Kocurkove od Ondreja Sekoru. Konkretne tu, ako Kocurkovcania stavali studnu. (Kto to nepozna, rad mu to popisem.)

Nuz tak. Ale predstavte si, ze mi dnes klasicka presolena polievka z vyvarovne Eurest chutila!!! A k tomu kus masa s ryzou, hotova radost jest. A jablkova stava bez 5-tich ton ladovych kociek. Raz darmo, doma je doma.

Amerikan Ondro