Záhada Pribináčkov.

  • Posted on: 3 August 2003
  • By: Rado1

Už roky trápi Rado1a jeden problém. Samozrejme okrem svetového mieru, neustáleho nedostatku peňazí a acne vulgaris. Týka sa to takej celkom dobrej mňamy v takých malých kelímkoch. Zo začiatku Rado1 danému javu nevenoval pozornosť. Časom začal daný jav vnímať ako nejakú odchýlku vo fluktuácií všehomíra a nakoniec vysledoval, že tu je veľmi silná závislosť. Čo závislosť. To je slabé slovo. Keď povie, že koeficient korelácie je 1, matfyzáci, matfyzáčky a matfyzačatká už vedia, o čom je reč...

Aby si mohol aj ty vyskúšať daný jav, Rado1 uvedie, že sa jedná o produkt "Smetanový krém Pribináček" výrobcu "Pribina, spol. s r.o.". A to konkrétne kakaový a vanilkový variant. Iné Rado1 nepozná, lebo mu nechutia. Výskum so zaradením aj tých všelijakých marhuľových a jahodových variánt necháva Rado1 na tebe.

O čo teda vlastne ide? Niektoré Pribináčiky majú alobal (či ký ďas to je) zospodu (teda z vnútra) úplne čistý a niektoré ho majú trochu zababraný. Výsledok Rado1ovho výskumu je udivujúci. Všetky (Rado1 opakuje, VŠETKY) kakaové Pribináčiky majú vrchnáčik zvnútra čistý a všetky vanilkové zasa zababraný. Aby si si to vedel názornejšie predstaviť, Rado1 uviedol výsledky výskumu do prehľadnej tabuľky.

Štatistické zastúpenie zababraných vrchnáčikov
Kakaový 0%
Vanilkový 100%

Aby uvedený fakt nebol len tak ledabolo nadhodený bez možného vysvetlenia, nasleduje stručný rešerš Rado1ovho výskumu.

Namiesto úvodu.
Možnosti výskumu sú výrazne obmedzené. Rado1 nemá patričné povolenia a prostriedky, aby sa mohol, či už oficiálne alebo v utajení, dostať priamo do výroby a tam, priamo na mieste ovplyvňovať vstupné podmienky výroby a sledovať ich vplyv na výstup. Dokonca by hrozilo obvinenie zo sabotáže alebo dokonca, pretože výrobca sídli v susednom Česku, z medzinárodnej špionáže.

Rado1 je teda odkázaný na skúmanie hypotéz, samozrejme založených na najnovších poznatkoch silných interakcií, genetického pozmeňovania poľnohospodárskych plodín a úplného rozboru DNA šoféra mliekárenskej jašterky. Rado1 ťa nebude zaťažovať štatistickými dôkazmi hypotézy na zadanom intervale pravdepodobnosti a radšej použije populárno-náučnú formu, čo jednak zaručuje, že ďalším odstavcom porozumie aj čitateľ nedosahujúci výšky Rado1ovho intelektu a jednak je znemožnené, aby prípadní odporcovia, rekrutujúci sa z pseudovedeckých spolkov, hľadali v matematickom aparáte transformácie a operácie, ktorým nerozumejú, a prehlasovali ich za chyby, bludy, prípadne totálnu pažovinu. Keďže Rado1 predpokladá, že každý čitateľ jeho webstránky musí byť nejakým spôsobom úchylný, nebude teda krotiť svoj rozlet a verí, že mu skočíš na hocičo.
Rado1 ti teda predkladá nasledujúce hypotézy a zároveň ťa vyzýva na zapojenie sa do výskumného tímu.

Časovo-diferenčná hypotéza
Vstupným predpokladom je, že kakaový a vanilkový Pribináček (ďalej len KP aVP) sa vyrába v rôznych časových zmenách. V tejto hypotéze môže nastať viacero variánt v závislosti na tom, ktorý parameter, meniaci sa s dennou hodinou, je braný ako rozhodujúci "zababrávajúci" činiteľ.

Predpokladajme, že VP sa vyrába cez deň a KP v noci. Ako prvý činiteľ predpokladá Rado1 rozdiel dennej a nočnej teploty. V noci je chladno a KP stuhne okamžite, kdežto VP je v dennom teple ešte chvíľu v tekutom stave a pri jeho manipulácii dochádza k "špliechaniu" v už uzatvorenom kelímku. Keďže Rado1 vylúčil možnosť, že by sa dnes nejaký mliekárenský výrobok nevyrábal v klimatizovaných priestoroch, je nutné túto hypotézu zamietnuť.
Druhým, a to pravdepodobnejším, činiteľom je rozdielne pracovné tempo cez deň a v noci. Cez deň sa vo výrobe pohybujú aj ľudia z vyššieho manažmentu a pracovníci sa snažia vykázať vyššie pracovné tempo. Tomu zodpovedajú vyššie rýchlosti prepravných vozíkov - jašteriek (zvýšenú rýchlosť dopravníkových pásovRado1 vylučuje, nakoľko je podriadená celkovej rýchlosti plniacej linky, ktorá je cez deň určite nastavená podľa normy), čo spôsobí "ošpliechanie" vnútorných strán viečok kelímkov.

V ďalšom variante treba predpokladať, že KP je vyrábaný cez deň a VP v noci. Ďalej predpokladajme, že zmeny sa nesnažia o nezmyselné prekračovanie plánu (niečo ako Pribináček sa ťažko dlhodobo skladuje a tak výroba prevyšujúca odbyt by bola skôr postihovaná ako odmeňovaná), ale majú presne stanovený počet kelímkov, ktoré musia za zmenu naplniť. Ako to už na nočných zmenách býva, zo začiatku nie je problém pracovné tempo udržať, keď však noc končí, ľudské výkony sa spomaľujú. Preto sa snažia pracovníci zmeny zo začiatku plniť viac kelímkov, ako je štandardom, aby ani pri postupnom spomaľovaní neohrozili plánované množstvo. Preto je plniaca linka na začiatku zmeny nastavená na vyššiu rýchlosť.
Pri vyššej rýchlosti plnenia a rýchlosti dopravníkových pásov je väčšia pravdepodobnosť, že v čase uzatvárania kelímkov ešte nie je obsah stuhnutý a preto ďalším posunom (rýchlosťou prekračujúcou normy) nastane "ošplechnutie" vrchnáčika. Úvodný predpoklad naznačuje, že v priebehu zmeny dochádza k postupnému znižovaniu rýchlosti plniacej linky, dokonca pod normovanú rýchlosť. Z toho by však vyplývalo, že VP vyrobené pred koncom zmeny by mali mať vrchnáčik čistý. Ani dlhoročný štatistický výskum (a že Rado1 tých Pribináčkov už požral) však toto nepreukázal. Navyše plynulá regulácia rýchlosti plniacej linky určite nie je jednoduchou záležitosťou (úspešní absolventi Katedry automatizácie určite vedia a tí neúspešní už dupľom).

Rado1 vidí ako pravdepodobnejšie, že linka beží na zvýšený výkon až do dosiahnutia plánu naplnených kelímkov, potom sa vypne a všetci pracovníci sa venujú odpočinku, lízanému mariášu, konzumácii nepredaných skladových zásob alebo - v prípade zmiešaného žensko-mužského kolektívu - žartovným spoločenským hrám obscénneho charakteru.

Priestorovo-diferenčná hypotéza
Vstupným predpokladom tejto hypotézy je, že KP a VP sa plnia na dvoch rôznych miestach, pravdepodobne v dvoch rôznych halách toho istého areálu. Fakt podporujúci túto hypotézu je ten, že obľúbenosť a následná spotreba VP je niekoľkonásobne vyššia ako pri ostatných príchutiach.
Logicky sa ponúka vysvetlenie, že na VP je vyhradená kompletne jedna plniaca linka a ostatné príchute (vrátane KP) sú všetky plnené v rôznych zmenách na tej istej linke. Keďže Rado1 na kelímku nenašiel informáciu o tom, či výrobca je držiteľom certifikátu ISO 9000, nemôže s určitosťou tvrdiť, že sú obe linky identické alebo aspoň identicky nastavené. Tým je rozdiel kvality plnenia vysvetlený a nie je potrebné túto hypotézu ďalej rozvíjať.

Personálno-diferenčná hypotéza
Táto hypotéza sa opiera o vstupné predpoklady predošlých a to, že KP a VP sa plnia v rozdielnych časoch a/alebo na rozdielnych miestach. Z toho vyplýva, že každý druh plní úplne iná skupina ľudí. Dôvody rozdielnej kvality plnenia sa Rado1 neodvažuje rozvádzať, nakoľko do premenných hypotézy vstupuje taká neodhadnuteľná a nedeterministická veličina ako je človek. Tu môže mať vplyv naozaj všetko. či už to je patriotizmus k firme, veková kategória, príslušnosť ku komunite s benevolentným prístupom ku konzumácii drog (či už tých štátom podporovaných alebo nie) alebo hodnota BPM muziky v sluchátkach už vyššie spomenutého šoféra mliekárenskej jašterky.

Záver:
Vzhľadom na nemožnosť podrobnejšieho výskumu a hlavne lepšieho determinovania vstupných podmienok, nie je možné predostrieť ucelenejšie závery. Rado1 rád uvíta finančné dotácie ľubovoľnej výšky, nepohrdne ani ponukou doktoranského štúdia v danej oblasti (Samozrejme, že s patrične veľkorysým štipendiom. Vedecky pracovať a zároveň sa živiť prácou v úplne inej oblasti je príliš náročné. Kvôli tomuto už Rado1 jeden doktorát nedokončil.)
Pokiaľ nemieniš podporiť ďalší výskum, tak sklapni a buď rád aspoň za túto drobnú obeť, ktorú Rado1 priniesol na oltár vedy.

Prehlásenie:
Nakoľko sa ti to po prečítaní výsledkov daného výskumu môže zdať nepravdepodobné, Rado1 prehlasuje, že nepoužíval žiadne látky ovplyvňujúce alebo povzbudzujúce vedomie. (Za predpokladu, že červený melón nie je na zozname zakázaných látok.)

Výber z diskusie, ktorá sa rozbehla pod článkom:
Duri:
hm-hm-hm, na zaciatku musim priznat, ze tema zababranych Pribinakovych deklikov mi najprv pripadala velmi strestena, ale nakoniec som musel uznat, ze tato tema je dost zahadna na to aby sa jej bolo hodne dokladnejsie venovat:
Kvalitativno-diferencna analyza:
bolo by zaujimave preskumat, nakolko sa lisia vlastnosti KP a VP. Na prvy pohlad sa bude mozno zdat, ze vobec. Kazdemu je vsak jasne, ze Vanilka (pripadne arovanilon ci ethylvanilin) a celkom ine chemicke zlozenie ako kakao (ci jemu pribuzny chemicky preparat pouzivany na jeho mieste) aj ked mozno nakoniec obe maju povod v rope. Ale to by sme odbocovali. Ine chemicke vlastnosti, mozno aj ina konzistencia a akiste ine vazobne a reakcne schonosti s inymi substanciami davaju tusit, ze medzi KP a VP nakoniec predsa len rozdiel bude. Aj iny okrem chuti. Zdanlivo, po preskumanim lyzickou sa moze zdat, ze konzistencia oboch zmesi je identicka, ale pytam sa, vieme spolahlivo posudit aka bola v case davkovania do kelimkov? Pokial platia horeuvedene hypotezy povodneho autora, je dokonca mozne, ze aj obsah Xantanovej gumy je v KP a VP rozny. Je zjavne, ze obe zmesi v chladiacom zariadeni nakoniec predsalen stuhnu. Vsimnime si, ze tuhost rastie smerom k dekliku, pripadne klesa smerom ku dnu, teda po zhomogenizovani obsahu telglika napr. lyzickou sa celkova konzistencia napadne zmeni. Urcite najma v pripade VP, pretoze s KP ma autor tohto prispevku, zial, minimalne skusenosti. Na zaver uvedieme citat: \"Pramen zdravi z posazavi\". Mimochodom na trhu sa pred casom objavila replika pod nazvom \"Nitracik\", co uz samo o sebe dava tusit jeho povod. Bolo by akiste zaujimave urobit komparativnu analyzu produktov tohto celkom ineho vyrobcu, ktora by mozno priniesla dalsie udaje do tohto vyskumu.

Skipka:
V prvom rade musim priznat, ze vedecky duch sa tu nezaprie.
Z casu na cas tiez mavam taketo \"vyskumne odhalenia\" a podobne to funguje aj s termixami, vanilkovy byva ogebreny a cokoladovy nie. Mozno je to cele sposobene z hladiska pouzivania surovin, ak maju malo tvarohu, kydnu tam viac sotany alebo mlieka alebo vody (nikto nevie coho este a dobre aj tak..)a tym sa aj ogebri vrchnacik. Ako ciastocny nadsenec biochemie :) mozno by prichadzalo do uvahy, zohladnit aj samotne bakterie. Mozno niektore vplyvom kakaoveho prasku v zmesi maju vacsiu chut na ciastkove zelezo, ktore sa nachadza na povrchu vrchnacika... Myslim si, ze vzhladom k zavaznosti tejto temy sa budu musiet vedci este vela snazit, aby dospeli k nejakemu vierohodnemu dokazu preco je to tak. Ja som velmi ovplyvnena prave kvalitou viecka, pretoze na broskynovom jogurte sa mi nikdy nepodarilo otvorit ho bez poskodenia viecka (roztrhne sa mi na neforemne kusky) ale obycajny biely ide velmi lahko. Takze zastavam teoriu kvality povrchu viecka a zaroven sa priklanam k spomenutej chuti bakterii. :)
Vedeckej praci cest!

J.:
Omlouvam se ze ac nevlastnim titul Phd zasahuji do teto diskuse, ale jak me letite zkusenosti dokazaly (pardon, nechci nikoho urazit) vsichni Phd se zabyvaji hovadinami a resi je z hlediska ciste vedeckeho pristupu cili naprosto nevhodne. Jak Rado1 v clanku spravne poznamenava VP je daleko oblibenejsi nez KP. Kdo by taky zral KP kdyz je moznost VP. Z toho logicky plyne ze VP se musi vyrabet v daleko vetsim mnozstvi nez KP a tudiz bud linky budou nastavene na vetsi rychlost plneni nebo jich bude vice.
Z hlediska mikroekonomiky je jasne ze linek vice neni - podnik by si lehce spocital ze se mu nevyplati investovat do dalsi plnici linky. Z toho take plyne ze Pribina s.r.o nema linky pro KP a VP oddelene, ale pouziva jen jednu a dle potreby prisypava kakao. Vzhledem k tomu ze prestaveni linky nejaky cas trva a obsluha to nechce delat moc casto zpomali se rychlost linky pri vyrobe KP. To by vysvetlovalo pripadne splichani a zababrani alobalu na povrchu. Musime se ovsem jeste hloubeji ponorit do taju vyroby a pak dospejeme k reseni.
Z ceho se takova linka na ?P sklada? Nejprve bude mixer a davkovace (doufejme ze rizene pocitacem nebo alespon zkusenou obsluhou aby byla zachovana kvalita a pomer primesi a tudiz nasledne kvalita produktu). Za mixerem bude nejspis sprcatko s davkovacem, ktere odmeruje kolik ?P do kelimku prijde. Zde se musime na moment zastavit. Pribina urcite neni drzitelem ISO9000. Mnozstvi ?P v kelimku neni vzdy stejne! Dalsim dukazem muze pro neverici byt http://www.iso9000.org/ kde Pribina neni uvedena!
Aby davkovac byl schopen odmerit alespon priblizne stejne mnozstvi produktu je treba aby produkt byl stale stejne konzistence. To znamena ze jak KP tak VP musi byt priblizne stejne mazlave. Produkt take nesmi vystriknout ven z kelimku a zababrat linku coz by vedlo nejen ke ztratam ale i k odstaveni linky a naslednemu cisteni a tudiz dalsim, jeste vetsim ztratam. Predpokladejme tedy i stejnou rychlost tuhnuti VP a KP. Nasleduje zavirani kelimku - navarovani alobalu po obvodu hrdla. A zde nalezneme odpoved.
Jak bylo jiz drive receno, pri vyrobe VP linka bezi rychleji. To znamena ze stroj na zavirani kelimku musi take prikladat vicka rychleji. Rychlost dopadu (RP) je pro zjednoduseni konstantni jak pri vyrobe VP tak KP. Kelimek na pasu prijede na misto uzavreni (MU), zastavi se, hmota v kelimku se diky tomu setrvacnosti premisti k jedne strane kelimku (zanedbejme ze kulaty kelimek ma jen jednu stenu vy stourove) a zase se vrati zpet. Nasleduje \"prdnuti\" vicka na kelimek rychlosti RP. Jak ovsem takove vicko na kelimku drzi? Aluminiove vicko drzi proto ze je prilepeno k voskovanemu vrsku kelimku. Z toho plyne ze vosk na hrane kelimku musime natavit. A zde je jadro pudla. Hmota v kelimku se na povrchu ohreje od aluminioveho vicka a tedy se meni viskozita tenke vrstvy na povrchu. Jak jiz bylo receno pri zastaveni kelimku na MU se hmota v kelimku setrvacnosti preleje k jedne strane a zase tece zpet tzv. ripple efekt. V teze chvili stroj prdne vicko na kelimek. Rychlost linky v tuto chvili urcuje amplitudu splouchu uvnitr kelimku. Ohrata a tudiz tekutejsi vrstva pri povrchu ?P sploucha tam a zpet. Nasleduje rozjezd kelimku a dalsi splouch. Pri vyrobe VP je rychlost vyssi => amplituda splouchu je vetsi => pravdepodobnost obabrani kelimku je vyssi nez v pripade KP.
Na zaver musime jeste zduraznit ze popsany model je silne zjednoduseny a zanedbava rozdilny cas tuhnuti hmoty VP a KP od doby \"nasprcnuti\" ?P do uzavreni kelimku (VP je opet mene tuhy => vetsi splouch amplitude). Zanedbavame take jevy a razy vznikle pri \"prdnuti\" vicka na kelimek. Tyto jevy nejsou zanedbatelne, ale pro jednoduchost modelu je nezminuji. Take jsem toho nazoru ze ctenarska obec je schopna komplexnejsi model vytvorit sama. V pripade jakychkoli nejasnosti jsem k dispozici.

Rubrika: