Určite poznáš tie klasické kecy o tom, že svet je malý a krajana stretneš aj na tých najpodivnejších miestach, ale takú haluz, ako dnes Rado1 teda už dávno nezažil...

Už keď prišiel do Bratislavy na štúdia, stávalo sa mu úplne bežne, že ked sa s niekym zoznamoval tak to často dopadalo:
- Odkial si? Ja z Martina.
- Aj ty?
Alebo:
- Vidíš tu sexi babenku na druhom chodníku?
- Áno, to je Eva zo susedného vchodu. Chodili sme spolu na základnú...

Rado1 spoznal v BA asi viac martinčanov, ako za svoj predošlý základoškolský a stredoškolský život. (Škôlkársky moc neráta, tam sa veru o spoločenskom živote hovoriť nedá. Spoločnosť siahala tam, kam mama dovolila :-) ) A teraz po príchode do Prahy zasa stretáva strašnú spústu ľudí zo Slovenska, dokonca ľúdí, čo študovali tú istú školu čo Rado1, a dokonca má v Prahe niekoľko priateľov a známych, ktorých pozná ešte z BA.

Ale dnes sa mu stalo asi totok: Bol sa zasa po dlhej dobe korčulovať v Stromovke a hneď od začiatku tam jazdila - väčšinou v protismere - jedna moc šikovná babenka. Rado1ova dnešná intelektuálna úroveň moc nedávala šancí na rozhovor počas jazdy, ale keď ju uvidel sedieť na lavičke, zobral naberačku s najdlhšou rúčkou a poriadne zalovil na dne kotla svojej mysle a...
... bola tam. Rado1 vedel, že keď načrie poriadne hlboko, bude tam.
Vylovil teda ten kúsok odvahy a prisadol si.
Prekonal ešte kritických 480 milisekund nerozhodného stavu - vysloví prvé slovo bez zakoktania alebo nie? - a začal možno aj celkom úspešný rozhovor. Keď prišlo na obligátne otázky, kto odkiaľ pochádza, babenka sa začala jemne uchechtávať, pri názve "Martin". Rado1 je už zvyknutý na pohľady typu Kua, už som to počul, ale teraz narýchlo si neviem spomenúť, kde to leži. To je niekde na východe?, takže má už nacvičenú průpovídku typu to je taká Kyslá prdel pri Žiline, na čo sa dotýčný vačšinou už chytí a rozhovor pokračuje bez trápneho prejavu zemepisnej nevedomosti. Je potrebné dodať, že Rado1a tiež často zachraňujú takéto barličky v miestopise zeme českej.

Keďže v očiach babenky však Rado1 videl skôr úškrn a nie zrak zamlžený, ktorý je znakom zaostrovania dovnútra dutiny lebečnej, narýchlo prehltol Kyslú prdel a opýtal sa, aký žhavý zážitok tam zažila.

Rado1 sa musí úplne otvorene priznať, že aj napriek tomu, že už videl aj hada päsťou o stôl búchať aj stíhačku cúvať (prisámzemi, tú stíhačku videl!!!), odpoveď:
Žila som tam do svojich 22 rokov...
ho asi na dve sekundy vyradili z činnosti. Tak to bol teda fakt gól.

Plánovanú kilometrovú normu na korčuliach v ten deň splnil len na polovicu. Ale zasa si pokecal s veľmi príjemnou babenkou. Rado1 dúfa, že sa ešte naskytne príležitosť...

A zažil krupobitie!!!! V auguste. Sila! Naposledy také čosi zažil pred asi desiatimi rokmi a to bola vtedy taká pecka, že si Rado1 so sestrou vtedy na chalupe postavili maličkého snehuliaka...