Toto rovnítko platí v Rado1ovom prípade, On naozaj z celého Febiofestu videl iba tento jediný film. Nuž, neodhadol obrovský záujem a všetky filmy, ktoré ho nejako zaujali boli vypredané. Na japonský film Samuraj sa dostal len preto, že kupoval lístok 4 dni v predstihu a že film mal začať premietanie o polnoci. Asi ťa zaujalo, prečo Rado1 píše "mal začať"...
Nuž, čítaj ďalej.

Rado1a tento film zaujal už z popisu na stránkach Febiofestu (http://www.febiofest.cz). Je to o slepom samurajovi, ktorý už dávno zavesil svoju profesiu na klinec a živí sa ako potulný masér. No stretne sa s neprávosťou a tak nezostáva nič iné, len zasiahnuť...

Pred samotným názorom na film, Rado1 opíše samotnú atmosféru v sále. Prvá vec, čo každému udrela do očí, bolo tam strašne veľa ľudí. Kedy Rado1 povedal, že bolo vypredané, pojmovo by to neobsiahlo tú narvanosť kinosály. Všetky miesta už boli obsadené a ľudia stále len chodili a chodili. Už sedeli na schodoch, ležali na zemi pod plátnom a stále len chodili a chodili. Rado1 predpokladal, že to sú ľudia spriaznení s organizátormi festivalu a dostali sa dovnútra bez lístka. Normálka. Tak to funguje na všetkých festivaloch. Ale až toľko? Asi o pol jednej sa všetko vysvetlilo. Jeden z usporiadateľov oznámil, že sa ospravedlňuje za problém, ale že im zblbol systém na predávanie lístkov a na spústu sedadiel predal lístok 2 krát. A že komu teda vadí, že má lístok a sedí na zemi, že ho môže vrátiť v pokladni. Rado1a vôbec neprekvapilo, keď všetci zostali v sále. Asi to fakt mal byť dobrý film.

Drobná odbočka. Rado1 si všimol, že v Česku sú v určitých záľubách omnoho väčší nadšenci (=fanatici?), ako na Slovensku. Bežne Rado1 stretáva v metre v nedeľu party trampov vo vekovom rozmedzí od 15 do nekonečna. Stretnúť na Slovensku 50 ročného chlapa v maskáčoch, úeskou na chrbte a so psom, ktorý si nesie svoj vlastný batoh je zriedkavé (ak vôbec). Tu je to úplne bežné.
Rado1 zažil, ako sa parta nadšencov pre Fantasy (stretávajú sa v jednej krčme a hrávajú tam rôzne D&D hry) vybrala spolu na premiéru "Návrat kráľa". To by nebolo nič výnimočné. Až na to, že jeden z nich prišiel v kompletnom "barbarskom" oblečení. Kožené oblečenie, krúžková zbroj, vojnová sekera.
No a na tomto japonskom filme sa stretla početná skupina záujemcov Aikido. Spoznať ich bolo ľahké podľa puzdier na bokkeny a jo. To by tiež nebolo nič výnimočné. Proste šli po tréningu spoločne na film. Ale jedna babenka s chalanom prišli do sály v hakame a dokonca s mečom. Tomu sa už vraví zanietenosť.
Koniec odbočky.

Takže k filmu. Slepec, ktorý putuje po krajine a živí sa masérstvom má v svojej slepeckej palici skrytý meč. A použije ho vždy, keď niekto má chuť zneužiť toho, že je slepý. Niekedy to vyzerá, že jeho sleposť je skôr výhodou, pretože vo veľa situáciách vyhráva aj vďaka tomu, že sa vie výborne orientovať sluchom. V ďalšej dejovej línii film ukazuje dve putujúce gejše, ktoré svojich zákazníkov okrádajú a v jednej scéne jedného aj zabijú. A v tretej línii je zobrazené putovanie bývalého samuraja bez pána - rónina, ktorý hľadá prácu, aby mal na lieky pre svoju chorú manželku. Všetci sa stretnú v jednej dedine, ktorú ovláda niekoľko gangov výpalníkov. Z dvoch gejší sa vykľuje brat so sestrou, ktorí hľadajú vrahov svojej rodiny, rónin sa nechá najať jedným gangom na vybitie tých ostatných a slepý masér sa do toho akosi nechtiac zamiešava. Ďalej už Rado1 nebude prezrádzať. Ale záver skrýva jedno malé prekvapenie a navyše aj zenové ponaučenie. Film obsahuje veľa nádherných záberov, ktoré by uspeli aj ako fotografia. Hudba je rytmická, väčšinou len perkusie - dopĺňajúca nejaký rytmický obraz. Celé kino sa dosť bavilo na tom, keď maníci na poli udierali motykami tak, aby sa to hodilo do sprievodnej muziky. Nebol potom náhodou sprievodný ten obraz? :-)

Je ťažko zaradiť tento film do nejakého obdobia. Všetky scenérie, oblečenie, obydlia, správanie je akoby z pred niekoľkých storočí, ale v jednej scéne sa vyskytne pištoľ (alebo revolver? Rado1 si už nepamätá). Rado1a však trochu zaskočil úplný záver, ktorý končí masovou steperskou scénou ako z amerického muzikálu. Taká japonská verzia Michaela Flatleyho. Ale bol v starom Japonsku step?

Výsledok? Veľmo fajnový film, plný nádherných záberov krajiny ale aj špliechancov krvi. Ber to ako umeleckú verziu Kill Bill... :-)))