Kašľať na konzervatizmus
O tom, ako si Rado1 prvé dva dni úplne rozbil nohy, ako porušil jedno svoje konzervatívne pravidlo a čo z toho nakoniec vzišlo...
Predpokladám, že na úvodný text si zízal(a) ako puk, co? :)
To bol tak drobátko zámer. Aby ťa to ukecalo kliknúť na zvyšok príspevku. Niečo ako úvodné textíky v Decamerone
Správne zakončenie zimy. Lyžovačkou v Alpách. Bol som tam tretí krát v živote a ľutujem, že som s tým nezačal skôr. Lyžovačka v Alpách je len o kúsok drahšia ako u nás, ale ten lyžiarsky komfort okolo je k nezaplateniu.
Toto musí do denníčka!!!!
Po strašne dlhej dobe som sa odhodlal prezentovať 3 svoje fotky na jednom diskusnom fotografickom fóre. A človek, ktorý je jeden z najväčších sprdávačov, mi na ne napísal: decka dobry....
Už to, že vôbec zareagoval, je známkou, že ho fotky zaujali. Či už negatívne alebo pozitívne.
A toto je od neho výjadrenie nesmierne pozitívnej reakcie.
...takto si škrabkám hruď... :)))
Prílišná paranoia?
Niekedy sa ľuďom môže zdať, že som občas v aute až príliš paranoidný. Keď mám zelenú na semafore, aj tak pozerám, či sa niekto z "červeného" smeru na mňa nevyrúti.
A minule sa mi stalo, že v jednej situácii, keď som už príliš dlho čakal na výjazd z vedľajšej a za mnou sa už tvorila kolóna, povedal som si dosť paranoie. Tamten má smerovku, bude odbočovať do tej mojej vedľajšej, vyštartujem. Už som bol polovicou auta na hlavnej, keď vidím, že dotyčný maník ide rovno. Brzda, flek, spiatočka,...
A dotyčný magor mi ešte začal nadávať a ukazovať prsty.
Úleťácky zážitok z nedele
V nedeľu som stretol modernú - kolesovú - verziu Bludného Holanďana...
Okrem iných nedeľných činností som s foťákom vyrazil aj na Letenskú pláň, reku cvaknúť nejakých ľudí, keď sa bude dať. Moc sa teda nedalo aj napriek 300mm objektívu a tak som sa vracal naspäť k autu. Odparkoval som ho v uličke pred Technickým muzeom. Ulička sa mierne zvažuje dole kopcom. K autu som prichádzal smerom od takého hotelíka, ktory je nad tou uličkou na miernom kopčeku.
Indickí kolegovia a moje začiatky v Nemecku
Od externej dopisovateľky Radky:
Po napísaní prvého príspevku som dostala otázku prečo nepíšem o Nemecku, ale o Indoch. Ale práve práca s ľuďmi rôznych národností priniesla so sebou situácie, ktoré ma priviedli k písaniu.
Vianočné a novoročné pozdravy
Kamošova úvaha o posielani, neposielaní a dostávaní vianočných pozdravov vo mne aktivovala rozhodnutie, o ktorom som nevedel, či bude sebecké alebo normálne.
Už pekných pár rokov neposielam spamy k Vianociam. Iba k Novému roku. A tento rok som mal silné nutkanie nerobiť ani to. Proste na Nový rok zavolám pár známym, ktorých neustále držím v hlave v aktívnom zozname.
Neozvem sa niekomu?
Nuž, smola, asi na tom aktívnom zozname nie je. Tiež si nerobím nádeje, že hafo ľudí na mňa neustále myslí. Ak to budú dvaja-traja, som šťastný muž.
Ako baliť ženské
Celé tie dlhé roky som na to šiel úplne zle. Až včera som videl, aký je ten správny postup.
Týždeň do Vianoc
... a vôbec ma to neteší. Chýba mi ešte 1 týždeň na to, aby som sa cítil v pohode. Takto pomaly, ale isto, začínam prepadať panike.
Ako každý rok...
Sákryš aj s chrípkou
Len v stredu som dobral antibiotiká a už ma zasa bolí hrdlo. Môže ísť do prdele celá firemná "dressing policy" podľa ktorej musím mať košeľu s kravatou. A do toho niekoho napadne nastaviť klímu na 20 a menej stupňov. Alebo treba ísť do servrovne, kde je nejakých 17 a prievan. V piatok som bol v robote na drzovku v roláku. A ďalšie dni budem musieť tiež.
Uvidím, kedy zasa dostanem zdrba od šéfa šéfa môjho šéfa...