Ako darček k narodeninám som dostala poukážky do tureckých kúpeľov - Hamam. V priloženej brožúrke s názvom Symfónia zmyslov boli popísané programy masáží s názvami ako z Rozprávok tisíc a jednej noci - Šeherezáda, Dafné, paša, narcis, jasmínový sultán, Selim Mocný, Kanuni Nádherný, háremová masáž, ...

Dodnes mi nie je jasné, akú mal Hans-Peter náplň práce. Na dverách mal menovku s textom, že je nejaký Manager, ale to malo vyvesené asi 80% zamestnancov.

Iné roky som šiel vždy lyžovať až začiatkom roka. Február, prípadne skôr marec.
Tentoraz to bola taká predvianočná rýchlovka.

...ma asi niekedy zabije.
Som v Ženeve na školeni. V utorok sa mi veľmi ťažko vstávalo a meškal som asi 10 minút.
Tak som si povedal, že v stredu si radšej privstanem...

Sestra vymyslela minulý rok plán - darovať mame ako darček k narodkám výlet do Paríža. S tým, že do toho pôjdeme spolu. Ja som nadšene súhlasil a teraz došlo k realizácii.

Tretí indický kolega, s ktorým sme boli najviac v kontakte, lebo s mojím manželom pracoval aj v ďalšej firme, sa volal Vinod.

Ja vim ze tohle neni nic zajimaveho ani veseleho, ale protoze Rado1 je pro mne mudrc z dalneho vychodu a vi vsechno

Keďže mám za sebou 4 hodiny spánku a asi 12 hodín stresovej roboty, bude to dnes krátke. Asi ako Belgicko samotné naprieč :)))

Po napísaní prvého príspevku som dostala otázku prečo nepíšem o Nemecku, ale o Indoch. Ale práve práca s ľuďmi rôznych národností priniesla so sebou situácie, ktoré ma priviedli k písaniu.

V súčasnosti prebieha v Nemecku proces s vrahom známeho módneho dizajnéra Rudolpha Moshammera zvaného Mosi. Kto to je som netušila dovtedy, kým ho nezavraždili. Aby som bola presná, jeho nezabudnuteľný zjav - lesknúce sa čierne háro, sako v štýle z obdobia francúzskej revolúcie a nikdy nechýbajúci malý havinko - sučka Daisy, som pri prepínaní televízie zaregistrovala už skôr. Môj vzťah k akýmkoľvek správam o smotánke je však vyslovene apatický.

Dávnejšie ma Rado1 poprosil, či by som raz za čas nerozšírila jeho antioptimistickú stránku o moje zážitky z pobytu v Nemecku. Vtedy som sa na to veľmi necítila. Ešte som okrem odborných publikácií nikde neprispievala. Ale človek je tvor spoločenský a má potrebu občas niečo, podľa neho zaujímavé a nezvyčajné, oznámiť svetu, najmä keď žije dlhšie v cudzine a chýba mu kontakt s ľuďmi s rovnakým alebo príbuzným materinským jazykom.

V posledných rokoch sa veľa hovorí o klonovaní. Cieľom klonovania je vyrobiť dokonalú identickú kópiu. Ale už odjakživa existujú kópie ktoré nie sú až také dokonalé – dvojníci. Dvojníci v Číne však majú svoje zvláštnosti.

Rok Opice skončil, máme tu rok Kohúta.
Kým som nebol v Číne, mal som o oslavách čínskeho nového roka vcelku príjemné predstavy - vďaka médiám som si myslel, že ulice sú vysvietené lampiónmi, všade rôzne tance drakov, ohňostroje a podobne. Nuž, nie je to celkom tak.

Tak, a je tu ďalší seriál. "No zbohom!" povie si niekto. Ale snáď to nebude také strašné.

Rado1 ho síce už trocha uviedol, ale predsa len sa treba predstaviť. Okrem toho sa Rado1 dopustil zopár nepresností, ktoré musím napraviť.

Rado1 má jedného kamaráta. Pozná ho už roky. Ale pred dosť dlhým obdobím sa po ňom zľahla zem. Poslednú správu o ňom mal, že ide už po druhý krát na projekt do Číny. A odvtedy ticho po plešine. Firemný mail prestal fungovať, nikto známy na neho nemal nový...

Čo to má s novou rubrikou?

Rado1 bol zasa mimo hraníc všedného dňa. Druhý krát v živote sa mu podarilo dostať sa do samotného Londýna (nie iba do niektorého satelitu 30km od centra). Rado1 absolvoval klasické "povinné" koliečko po "pohľadnicových" pamiatkach už minule, takže teraz dal prednosť niečomu, čo bežný turista asi nevidí.

Dnes budu Rado1ove zážitky z Londýna o čosi rozvitejšie. Takže sa usaď a v pohode čítaj.
Rado1 sa konečne dostal do Londýna tak, ako sa tam dostávajú turisti a záujemci o mesto samotné. Predĺžil si služobnú cestu až na víkend a sobotu strávil zrýchlenou prehliadkou mesta, ktorú pre neho pripravila sestra, ktorá na predmestí Londýna už nejaký ten rok žije.
Nebude sa rozpisovať o všetkých tých pamiatkach, ktoré pravdepodobne poznáš z televízie, kníh, hodín anglištiny alebo osobnej návštevy. Krátko opíše len návštevu galérie moderného umenia a pár hodín strávených v najstaršom jazzovom klube v Británii.

Ako sa už u Rado1a stáva zvykom, zasa bol v Anglánsku. A teraz bol dokonca až v Londýne. Väčšinu presedel na školení a a tú trochu, ktorú popisuje ďalej, zažil väčšinou cez obednú prestávku...

Dnes toho nie je veľa. Rado1 bol síce zasa minulý týždeň v Londýne, ale moc si ho neužil.
Akurát si všimol, že ľavostranné "šialenstvo" tam dotiahli do dokonalosti...

Predsa len ten minulý nebol posledný.
Tento je posledný z roku 2003 a nabudúce už budú nasledovať tohtoročné zážitky.