Obetavá Kráska ma vezie domov, s barlami pajdám do bytu. Je toho spústa, čo čaká na upratanie, vypranie a podobne. Až teraz mi dochádza, že čo som neupratal pred operáciou, už neupratám. Čo som očakával - že budem do seba cpať Brufen ako lentilky - nenastalo. Už do nemocnice som si zobral so sebou celé platíčko. Pred spaním si beriem jeden Brufen, ale v konečnom dôsledku asi zbytočne.

Čo som však neočakával - že sa nedokážem o seba poriadne postarať.

Deň pred operáciou dostávam lístok, čo všetko musím a čo naopak nesmiem. Musím byť v nemocnici na siedmu (bŕŕ), doniesť si papuče, vlastné obvinadlo, vodu. Deň pred operáciou nesmiem jesť po šiestej večer, piť po polnoci. Takže sa aj napriek výdatnému obedu na večeru napráskam v pizzerii. Až sa obávam, či som to neprehnal. Skrátka obžerstvo. Vodu pijem poctivo každú chvíľu a poctivo pred polnocou prestávam.

Jedného dňa som si uvedomil, že mám koleno.
Začalo to celkom nenápadne. Ako staroba, nespokojnosť so zamestnaním, rakovina,...
(Chválahobu, nič z toho sa ma netýka!)
Si tak kráčam - už si ani nepamätám, kde a kedy to bolo - a uvedomujem si, že mám koleno.

V sobotu dvanásteho bol na diaľnici šialenec na korčuliach. Musel to byť naozaj blázon. Ešteže ho nič nezabilo.

Ale ako to už býva v rádiu Jerevan, skutočnosť bola trošku iná...

Nie, nejedná sa o počestného obchodníka, schválne kvôli tomu píšem s diakritikou.
Jedná sa o analógiu podomového obchodníka. Ten sa snaží predávať po domoch.
Pocestný obchodník predáva na cestách. Prípadne na benzínových pumpách ako sa to stalo mne.
Samozrejme som o tom miliónkrát počul, aj tak ma to zaskočilo.
Psychologická príprava takýchto obchodníkov je úžasná a ich úvodný let "pod radarom" by sa mal vyučovat. Nedivím sa, že im toľko ľudí skočí na udicu. Napriek tomu, že som otrlý, chcelo to dostatok silnej vôle, aby som sa zachránil. Pokiaľ chceš vedieť nejaké ich finty, čítaj ďalej.

A teraz čakáš, či staviam snehuliaka, sánkujem alebo nebodaj balím lyže do Rakúska? Čo asi takého by si čakal? Čo asi tak väčšinu ľudí nadchne, keď v meste už vyše pol dňa sneží, cestári nestíhajú odhŕňať, talianske kozačky šmýkajú,... Guľovačka? Prechádzka mestom? Vyhliadka na mesto z hradu? Trt a dva orechy! Jazda autom!!!

Ak si videl prvú časť seriálu Californication, a pamätáš sa na scénu, keď Hank prišiel na stretnutie s dcérou bez nohavíc a presviedal ich, že to je jeho nový imidž a že sa majú vyzliecť a ísť s ním do beznohavicovej reštaurácie...
...tak niečo podobné som zažil teraz ja osobne.

Tak nejak som v poslednej dobe nemal čas sem písať.
O to viacej bolo akcií, ktoré boli zábavné, pre mňa väčšinou úplne nové a rozhodne ma lákajú si to všetko zopakovať.
Takže v skratke: fotoworkshop, strelnica, lukostreľba, skákacie topánky, kurz kreslenia.

O mojom aute väčšina mojich kamarátov a známych tvrdí, že to je kundolapka. Realita je však trochu iná...

Už pred pár mesiacmi som sa rozhodol, že sa budem mať úžasne.
A funguje to!!!

Tak vitaj v novom roku.

Patrilo by sa asi čosi zaželať. Zdravia, šťastia a podobných predpripravených vinšov si dostal mrte. Ústne, e-mailom, smskami a pár šťastlivcov aj pohľadnicou alebo listom.
Ja mám pre teba trošku iný...

Vykašli sa tento rok na to, či je nejaká kríza alebo nie je. Vykašli sa na cenu benzínu, mäsa, akcií Spojených špendlíkarní.
Najdi si niečo, čo môžeš ty sám (sama) ovplyvniť. Niečo, v čom sa dá rozvíjať. Niečo, čo sa dá užasne zažiť a vychutnať.
A choď po tom. Urob to. Keď to dosiahneš, nájdi si ďaľšiu vec.
Ja som tak začal minúlý rok a tento rok v tom hodlám pokračovať. A funguje to. Ja som s minulým rokom spokojný. A budem aj s týmto. Viem to. Pretože to tak chcem.

Takže to moje želanie v skrátenej podobe (aby sa zmestilo do smsky alebo na pohľadnicu) znie asi takto:
Choď za tým, čo chceš. A chci zaujímavé veci...

Takže by som sa mal trochu pohnúť v príbehu, kým sa ešte aké-také zvyšky držia v hlave. Za chvíľu z toho zostane len zmes pocitov a dojmov. Neboj, teraz to už naozaj bude o tom, ako som kúpil auto...

Poznáš to. Máš nejaké svoje pravidlo. Dodržiavaš ho.
Nie je to nič, čo keď porušíš, prekročíš zákon, zomrie bobor, vyschne strom. Skôr spadá do kategórie "best practises".
Raz si povieš, že teraz to dodržať nebude nutné...

Už je to možno štvrť rok, čo som kúpil auto. Pár ľudí sa ma pýta na detaily, ako som to kúpil, kde som to kúpil, čo som s tým potom robil a podobne. Tak to postupne napíšem teda sem. Bude to na viac krát, nech to vyzerá, že často prispievam.
A vlastne. Čosi s autom sa bude diať neustále, tak to môže byť seriál.

Človek sa všeličo dozvie. A určité veci mu nedajú a nútia ho nejako zareagovať. Keď už nijako ináč, aspoň grafomanským výplodom, ktorý aj tak bude čítať minimum ľudí...

Už roky rokúce tvrdím, že zamestnať rodinného príslušníka alebo kamaráta, je zarobiť si na poriadny priekak.

Dnes som mal úžasnú možnosť nechať si okalibrovať rýchlomer svojho služobného auta. Krásna rovná široká cesta z Českých Budějovíc, žiadne autá v protismere, výnimočne na tom úseku ani žiadne autá v mojom smere. Skrátka úplne sám (čo bol teda prudký opak celého zvyšku cesty do Prahy).
Prispôsobil som rýchlosť stavu vozovky.

A zrazu tu boli. Červeno-modrý maják a sirána za prdelou.

124km/h. Len škoda, že som nesledoval budík v aute. Som takto vlastne prepásol možnosť si okalibrovať rýchlomer v aute oficiálne okalibrovaným meracím prístrojom.
Za 2500 bubákov dosť mizerná služba...

Včera som to konečne dokončil!!!
Už mesiac som sa na to neustále chystal a mesiac som to neustále odkladal. Termín sa však závratne blížil. Už sa tomu nedá vyhnúť. Minulý víkend som dokonca upratoval, aby som sa tomu vyhol. Jediný dôvod, prečo som k sebe nepozval Jehovistov a nepredebatil s nimi celý deň bol ten, že žiadni sa v okolí nevyskytli...

Pár vecí z posledných dní, čo nevydajú na samostatné písanie...
Motokáry, fenomén last.fm a jedno gurmetské stretnutie.

Pre väčšinu ľudí je Japonsko niekde v Kyslej Prdeli, v živote sa tam nedostanú, netúžia sa tam dostať a keby sa im naskytla príležitosť tam ísť, zavrhli by ju ako šialený nápad. A pritom sa v určitých situáciách môže zdať, že Japonsko je tutok vedľa, medzi trafikou a večierkou.

Nie, nejedná sa o daľšiu lyžovačku. Zo soboty na nedeľu tu napadlo par čísel snehu (áno, dokonca aj v meste!!!) a len kúsoček od môjho bytu vznikli dve krásne zasnežené, neodhrnuté, neposolené plochy. No čo myslíš, že som na nich robil?