Blázon sa korčuľoval na diaľnici
V sobotu dvanásteho bol na diaľnici šialenec na korčuliach.
Musel to byť naozaj blázon. Ešteže ho nič nezabilo.
Ale ako to už býva v rádiu Jerevan, skutočnosť bola trošku iná...
Okolo Prahy sa stavia diaľničný obchvat. Už niekoľko storočí. Severnému to ešte pár desaťročí potrvá, južný je už skoro hotový. Plány hovoria čosi o septembri.
No. A nejaká parta alebo združenie za bezpečný sex a požitok z korčuľovania na kolieskových korčuliach zorganizovala, že jeden úsek - čosi vyše päť kilometrov - bude prístupný verejnosti na korčuľovanie. Investor stavby vyšiel v ústrety a bolo. Jeden deň na teba ochrankári nepoštvú policajtov. Jeden deň tam môžeš legálne ísť.
Áno, asi to nemá tú pravá príchuť zakazaného ako naháňačky vo "Fast&furious", ale na korčuliach ešte policajtom asi nikto neušiel.
(Oh. Napadá mi iný film, ale aj to je len film!)
Dokonca sa tam konali aj oficiálne závody na niekoľko rôzne dlhých tratí. Keďže závody boli uprostred dňa, verejné korčuľovanie bolo buď ráno alebo navečer.
Ehm. Ráno. V sobotu ráno rozhodne nešportujem. V sobotu ráno zvyčajne ležím v posteli. Šport vtedy na mňa neťahajte.
V sobotný podvečer som teda v príjemnej spoločnosti vyrazil. Zostávali do povoleného času len dve hodiny, ale to mi predsa na moju štandardnú dávku stačí. Len chyba lávky. Zapálené podkolenné šlachy a zabandážované koleno nepodávajú taký výkon, ako by som čakal. (Áno, viem, čo chceš povedať. So zapálenými šlachami mám ležať doma! Ale šlachy ma štvú už mesiac, táto akcia je len jeden deň a opakovať sa nebude!) Ale to by nebolo také zlé, skrátka by som spravil o pár kiláčikov menej. Vôbec som nerátal s vetrom...
Tá diaľnica je zahrabaná pod úroveň terénu. Nie celá dostupná časť, stačilo to však na to, aby z toho bol veterný tunel. Cestou "tam" to šlo labúžo. Mierne frézovaný betón, lahoda povrch.
Lepší je už len v podzemných parkoviskách obchoďákov. Jeden horší úsek so zrnitým asfaltom, ale pohoda.
Pokiaľ som nedošiel na koniec a bolo treba ísť naspäť. Mizerné korčuľovanie. Keď som zastavil a roztiahol ruky, vietor ma tlačil dozadu.
Žiaden pôžitok sa nekonal. Bolo to naprd. Keby bol vietor cestou "tam", malo by význam sa tešiť na labúž "naspäť". Opačné poradie ma vôbec nelákalo.
Kór, keď som nemal nohy v poriadku. tak som to ukončil po asi desať a pol kilometri a šli sme domov.
Pozerám teraz výsledkovú listinu z tých závodov. Netuším, či im počas závodov fúkal ten vietor, ale na to, že som bol tento rok len tretí krát na korčuliach, mám zápal šliach, bandáž na nohe, korčule staré asi osem rokov, športom vyslovene amatér, šiel som o asi pol kilometra viac ako závodná trasa a občas som počkal na prijemnú spoločnosť...
...som bol len dva krát pomalší ako víťaz závodu.
A to nie je zlé, nie?