Rado1 so znepokojením už niekoľko rokov sleduje, že 1. apríl ho necháva úplne chladným. Kde sú tie užasné, brilantné fóry, ktoré páchal v detstve? Tie zaručene humorné schovávania spolužiakovej aktovky, počmáranie tabule. (Klasikou bola - aj pri iných sviatkoch - veta "Dnes je sviatok náš, neskúšajte nás!". To akože deň bláznov bol náš sviatok. Úžasne vtipné...)
Občas - vo zvlášť plodných rokoch - Rado1 vymyslel niečo naozaj neotrelé, brilatné, vtipné, strhujúce, závideniahodne originálne. Aspoň vtedy sa mu to tak zdalo.

A buď kvalita prehrala súboj s časom alebo s Rado1ovou sklerózou. Dnes Rado1 akosi nie je schopný vymyslieť a pripraviť niečo vtipné. Na vymyslenie naozaj kvalitného vtipu treba byť génius kalibru V+W, L+S a podobne. Sem Rado1 nespadá a jeho doménou sú situačné hlášky väčšej alebo menšej úrovne vtipnosti, prípadne - a to dosť často v poslednej dobe - cynizmu vysokého bodového ohodnotenia. Rado1 sa však pri nich dostatočne baví a to momentálne pokladá za hlavné.
A aby nepôsobil Rado1 príliš sebemrskačsky (je na toto slovo nejaký slovenský ekvivalent?), musí s poľutovaním poznamenať, že čím ďalej, tým viac sa medzi jeho známymi rozširuje okruh prvoaprílových ignorantov. Rado1 sa nestal obeťou prvoaprílového žartu už ani nepamätá. Asi to zostane na naše deti [Rado1 teraz myslí všeobecne, lebo je otázne, či niekedy nejaké deti mať bude. Ak niekto uzákoni reguláciu priemerného IQ obyvateľstva, môže sa s vidinou potomstva nadobro rozlúčiť :)) ], ktoré sa raz budú váľať smiechom pri horčicou pomazaných kľučkách, poschovávaných topánkach, či vymyslených poznámkach v žiackej knižke.

Ako hovorí stařeček Pagáč: Ba, ba, Matúšu...