Stáva sa ti, že mávaš desivé sny? U Rado1a je to ešte prikrášlené tým, že sa mu určité sny opakujú, prípadne po nejakom dosť dlhom čase sa mu sníva pokračovanie.

Kedysi, ešte v detstve, sa mu často snívavala vylepšená verzia jednej časti seriálu o pánovi Tragáčikovi. V tom filme sa partia hrdinov dostala do bludiska pod nejakým kostolom alebo chrámom. Nakoniec sa odtiaľ samozrejme dostali.
Nie však Rado1. V jeho snívanej verzii bolo bludisko nepriechodné a nech robil, čo robil, stále sa zamotával. Pozoruhodné je, že tento sen sa mu občas opakoval s odstupom aj niekoľkých rokov. Vždy, keď sa sen opakoval, Rado1 si to v spánku uvedomil a snažil sa sen ovplyvniť - "sem nechoď, tu je prepadlisko/jednosmerne dvere/...".
Nepomáhalo. Nech už vybral akúkoľvek cestu, vždy sa dostal do miestnosti, odkiaľ sa už nedalo vyjsť.
Žeby to boli podvedomé (alebo nadvedomé?) pokusy naznačiť, že všetko je márne a Osud neprečúraš?

Rado1 má celkom zaujímavú sadu nepríjemných snov a väčšina z nich sa vždy po pár rokoch opakuje. S podobným výsledkom, ako v predošlom prípade. Vždy, keď sen dospeje do už fakt nepríjemnej situácie, Rado1 sa zobudí, zanadáva si, otočí sa na druhý bok a po vyčistení krvného obehu od adrenalínu sa mu podarí zasa zaspať.

Predminulá noc však bola výnimka. Snívalo sa mu tentoraz pokračovanie veľmi dávneho sna. Už si nepamätá, o čo vo vtedajšom sne šlo, ani kto všetko sa v tom sne vyskytoval. Rado1 si akurát pamätá výsledok. Niekoho zabil - v rámci pravidla "nezabiješ, zabijú ťa" - a dotyčnú mŕtvolu za asistencie známych nechal zabetónovať do stavby novej priehrady niekde na Váhu. Vtedy sa aj zobudil na výraznú nepríjemnosť sna. Ono keď ti adrenalín dvihne tep na nejakých 180, spí sa dosť ťažko.

Povieš si však, Rado1 prežil, dôkazy zmizli v betóne...
... šťastný koniec, nie?
Vo včerajšom pokračovaní sa však všetky okolnosti spikli proti Rado1ovi a hrozilo prezradenie. Najprv sa niekde našiel krompáč, ktorý sa niekomu akosi nevidel. (Aj keď si Rado1 vôbec nepamätá, žeby v prvej časti nejaký krompáč vystupoval.) Hrozilo však, že vďaka odhalenej afére o sprenevere peňazí pri stavbe priehrady bolo nutne kritickú časť múru zbúrať a postaviť nanovo a poriadne.
Uff. Začínalo prihárať. Veď tam veľmi vysoko hrozilo, že sa tá mŕtvola nájde.
Štandardná situácia. Rado1 sa zobudil, otočil sa na druhý bok, veď adrenalín opadne a on zasa zaspí.

Čo sa však nestalo? Rado1 si v tej rozospatosti (5 hodín ráno) vôbec nebol istý, či to zabitie bolo kedysi len vo sne alebo v reále. Tá strašná pochybnosť ho deptala ešte viac ako sen samotný. Zabil alebo nezabil? Neustále si vravel: "Neblbni, jasné, že to bol sen. Akoby si mohol niekoho zabiť?"
Nuž, niekedy má Rado1 pocit, že v terajšom svete nie je problém dostať sa do situácie, keď zabiť je jediná šanca na prežitie.
Rado1 nakoniec nejako zaspal. Ráno bol rozbitý ako detská hračka, ale aspoň natoľko pri zmysloch, že dokázal zaradiť onú vraždu do snového archívu.

Čo však, ak by také nastalo v reále? Vedel(a) by si ty zabiť, keby na tom závisel tvoj život?